Yulyu
Nanaawiili, 1 a Yulyu
Owo aaheeceeca makupa oothene eerakano saphaama nave aapenuxaka.—Saw. 10:38.
Ichu soothene seiho Yesu olonceiye ni opankeiye—ophitaanyerya sootikhiniha opankeiye—aahooniherya moophaameya muupuwelo ni miyoonelo sa Tiithi awe. (Yoh. 14:9) Tiheeni nnahuseryaahu orweela mu sootikhiniha sa Yesu? Yesu ni Atiithi awe annanisivela vancipale. Vaavaa aareiye veelaponi yavathi, Yesu aahooniherya osivela wawe otokweene ntakhara achu moorweela wa opharihela owerya wa sootikhiniha sawe wi avukule makacamiho aya. Mu ekwaha emoha, alopwana eeli oohoona yaahikhuwela wa yoowo evekaka nikhaviheryo. (Mat. 20:30-34) Moone wi Yesu “aamoriwa ikharari” nave voocharela aahaapenuxa yaawo. Ntoko ephariheliwaaya va, masu mu Ekiriki ataphuleliwe ‘omoriwa ikharari’ enaahiwa niphwanya ntokweene muchu onooneiye mpuwa. Niphwanya nenla ntokweene, nenlo nri yawooniherya ya osivela naahimuceenyerya Yesu waalyiha achu oovoliwa ni ompenuxa mulipa a mareca. (Mat. 15:32; Mar. 1:41) Nnanwerya ororomela wi Yehova, Muluku a “niphwanya,” ni Mwanawe annanisivela vancipale nave annakhala awuukhuwa vaavaa nnahooxeyaahu. (Luka 1:78; 1 Pet. 5:7) Awo ni murima woothene annachuna omaliha makacamiho oothene yaawo anaavolowela achu! w23.04 epaax. 3 ipara. 4-5
Naneeraru, 2 a Yulyu
Nyuwo munamusivela Yehova, mwiiceke yeeyo eri yoonanara. Owo onnakhapelela okumi wa yaale ari oororomeleya wa yoowo; owo onnawaakiha mmatani mwa amutakhali.—Sal. 97:10.
Nnaphwanela opaka owetha wahu wi nsepe waalakhanya, owiriyana ni woona ichu inavuwiha miyoonelo soonanara, seiho siri sawunlaana mu elapo ya Satana. Nnanwerya osareiha muupuwelo ahu ni miyoonelo saphaama moorweela wa waalakhanya ni omuhuserya Piipiliya. Othukumana ni olaleerya inanwerya tho okhapelela muupuwelo ahu. Nave Yehova onnaroromeliha wi heemererya wi neehiwe opwaha vaavaa nnaweryelaahuvo. (1 Ako. 10:12, 13.) Mmoha ti mmoha a hiyo onaphwanela ovekelaka moohihiyererya opwaha khalai wi atitelele okhala oororomeleya wa Yehova variyari va ilukuluku seiha sookuchula ni soovila. Yehova anachuna wi ‘nlocekeno ni murima ahu woothene’ mu nivekelo. (Sal. 62:8, PMM) Mmucicimiheke Yehova nave mmuthamaleleke yoowo ntakhara ichu soothene onapakeiye. Mumveke wi ookhaviheryeeni okhala oolipa murima mmuteko woolaleerya. Mumvekeke tho wi ookhaviheryeeni ovilela ni nikacamiho vyakala ni ovootha yaweeha vyakala akhweya munahoolelaanyu. Muheemererye wi echu vyakala naari muchu oohiiheeni ovekela wa Yehova moohihiyererya. w23.05 epaax. 7 ipara. 17-18
Naneexexe, 3 a Yulyu
Nuupuwelaneke mukina ni mukhwaawe . . . , nlipihaneke mukina ni mukhwaawe.—Ahe. 10:24, 25.
Ntakhara heeni ninnoonela mithukumano? Nthowa noopacerya ti nawi nnachuna omucicimiha Yehova. (Sal. 26:12; 111:1) Nthowa nikina ti nawi nnachuna olipihanaka mukina ni mukhwaawe variyari va ilukuluku seiha soovila nnakhalaahu. (1 Ate. 5:11) Vaavaa nnavinyihaahu nwono ni ovahererya maakhulo ninnapaka ichu seiha piili. Nyenya vaavaa nnachunaahu ovaha naakhulo, akhweya nnamuhoolela makacamiho. Nnanwerya okhala awuukhuwa vooloca sa ovahererya maakhulo, naari akhweya nnamuchuna opaka makupa mu ikwaha sincipale, nyenya hannathanliwa ntoko mummo naachunelaahumo. Tiheeni enahaala onikhaviherya ohoolela makacamiho yaawo? Murummwa Paulo aahiloca wi nnaaphwanela otikitheryeya mu ‘olipihanaka mukina ni mukhwaawe.’ Mwawiihiiha, vaavaa nniiwexexaahu wi anna akina ananwerya olipiheya ni maakhulo ahu ookhweya, ninnakhala ootaphuwa wi nivahererye maakhulo. Nave naamwi nihithanliwaka mu ikwaha sincipale ntoko naachunelaahumo, ninnakhala oohakalala nthowa nawi anna akina yaahikhalano ekari ya ovahererya maakhulo.—1 Pet. 3:8. w23.04 epaax. 20 ipara. 1-3
Naneethanu, 4 a Yulyu
Awele o Yerusalemu, . . . uuluule oteka empa ya Yehova.—Estr. 1:3.
Mwene aahipaka yoolokoha! Ayuta yaawo yaari wookapuroni o Papulu mu iyaakha 70, yaari ootaphuwa wi ekookele mu elapo aya, o Isarayeli. (Estr. 1:2-4) Pahiru Yehova taakhwanihenrye yeela. Hiwaari wawunlaana Papulu waataphula akapuro awe. (Yes. 14:4, 17) Nyenya Papulu aahivoothiwa, nave mulamuleli muvyaani aahaaleela Ayuta wi yaaphwanela okhuma. Muyuta ori oothene, xaxaxa miru sa ichoko, saaphwanela opaka yoolakelela: Okhuma o Papulu naari otitelela okhala weiwo. Opaka yoolakelela yeela yaari yoovila. Akina nthowa na wuuluvala hiyaahaala owerya opaka mukwaha yoole woorakama. Nave woona wi Ayuta ancipale yaayariwe o Papulu, awo hiyaakhanle mu elapo ekina yoohiyana. Wa yaawo, Isarayeli, yaari elapo ya makholo aya. Mwawooneya, Ayuta akina yaanakhumelela phaama o Papulu, mwawiihiiha, akhweya waari woovila wa yaawo ohiya ipa saya saphaama naari anakoso aya wi yakhale mu elapo yeeyo yahaasuwenlaaya. w23.05 epaax. 14 ipara. 1-2
Nawoorowa, 5 a Yulyu
Khalani ooreheryeya. —Mat. 24:44.
Masu a Muluku annanceenyerya otitelela wunnuwiha mikhalelo ntoko ovilela, niphwanya ni osivela. Luka 21:19 onnaloca: “Moorweela wa ovilela wanyu, munamukhapelela ekumi anyu.” Akolose 3:12 oni: “Muware . . . niphwanya.” Nyenya tho 1 Atesalonika 4:9, 10 onnaloca: “Nyeenyu ene munnahusihiwa ni Muluku wi musivelaneke mukina ni mukhwaawe. . . . Nyenya ninnooceenyeryaani anna wi mutitelele weerano yeela moopwahaxa.” Iversikulu soothesene seiha saarepeliwe ntakhara oohuserya yaawo yooniherya niphwanya osivela ni ovilela. Mwawiihiiha, awo yaanaphwanela otitelela wunnuwiha mikhalelo seiha. Hiyaano tho nnaphwanela weerano emohamoha. Wi yookhaviheryeeeni, muthokororye ti mwawiihai Akristu oopacerya yoonihenryaaya mmoha ti mmoha wa mikhalelo seiha. Voocharela, munahaala woona ti mwawiihai muneeraanyu mwaatakiherye oohuserya yaala, nave ntoko yookhumelela, okhala oolekecheya wi mooreheryeya ntakhara yoohooxa etokotoko. Voocharela vaavaa yoohooxa etokotoko eneeraaya epacerye, muni muneera muhusenrye mukhalelo wa ovilela nave munahaala okhala oolakelela ovilela. w23.07 epaax. 3 ipara. 4, 8
Namurunku, 6 a Yulyu
Weiwo onamukhalawo rampha, . . . Mphiro Waweela.—Yes. 35:8, TNM.
Moohipwacha naari oothanliwa naari a “ipucepuche ikina,” nnaphwanela otitelela mu “Mphiro Waweela” woona wi owo onnanikeriha o parataiso oomunepani ni mareeliho oomwaahiyu a Omwene. (Yoh. 10:16) Ovinyerya mu 1919 E.K., mamilyawu a alopwana, athiyana ni anamwane annakhuma mu Papulu Mutokotoko, olamulelo wa elapo yoothene ya malapelo atheru, nave annapacerya opaka mukwaha mu mphiro yoola woosiphela. Yehova aaheeriha wi makacamiho a Ayuta yaawo yaakhuma o Papulu eviihiwevo mu ephiro aya. (Yes. 57:14) Tuuvi ori “Mphiro Waweela” mmahiku ahu? Mu iyaakha sincipale, ehaakumve eyaakha ya 1919, Yehova aahipacerya waapharihela alopwana yaawo yaamoova Muluku wi ekhaviherye mu orehererya mphiro wa okhuma o Papulu Mutokotoko. (Mulikanyihe ni Yesaya 40:3.) Awo yaahipaka muteko mutokweene wi okhale wooweryeya wa achu oororomeleya ohiya malapelo atheru wi emulapeleke Yehova. w23.05 ipaax. 15-16 ipara. 8-9
Noomorela Muteko, 7 a Yulyu
Mmurumeele Yehova moohakalala. Murwe vamiithoni vawe mukhuwelaka moohakalala.—Sal. 100:2.
Yehova onachuna wi nimurumeeleke yoowo moohakalala ni mootaphuwa. (2 Ako. 9:7) Vano, apwanne ninnaphwanela wiilipixerya wi naakhwaniherye soolakelela sahu soomunepani wakhala wi hinaanono nchuno? Muthokororye yootakiherya ya murummwa Paulo. Owo ooloca: “Ki nnalaka moowali mwiili aka nave kinnakhaliha ntoko kapuro.” (1 Ako. 9:25-27 enoota.) Naamwi vaavaa Paulo ahaareiyeno nchuno na opaka yeeyo Yehova aachuneiye, owo aaniikhinyererya weerano yeeyo. Apwanne Yehova aaheemererya muteko wa Paulo? Chiryeene aai! Nave owo aahimuchuwela yoowo ntakhara wiilipixerya wawe. (2 Tim. 4:7, 8) Moolikana, Yehova onnasiveliwa onoona niilipixeryaka wi naakhwaniherye soolakelela sahu naamwi vaavaa nihinakhalaahuno nchuno na weerano yeeyo. Owo onnahakalala nthowa naawi owo oosuwela wi naamwi wiiliwiili nihisiveliwaka ni muteko yoowo, ninnaphara muteko owo nthowa na omusivela yoowo. Hiihaa ntoko Yehova aamureelinheiye Paulo, Owo onahaala onreeliha ntakhara wiilipixerya wahu. (Sal. 126:5) Nave vaavaa nnoonaahu mareeliho a Yehova, akhweya nnanwerya opacerya okhalano nchuno. w23.05 epaax. 29 ipara. 9-10
Nanaawiili, 8 a Yulyu
Nihiku na Yehova nnarwa.—1 Ate. 5:2.
Murummwa Paulo ohaalikanyiha yaale anahaala otoloxiwa mu nihiku na Yehova ni achu yaawo anaamurupa. Awo hanasuwela ichu saarukurenrye naari ovira wa elukuluku. Awo hanasuwela vaavaa ichu soochuneya ineereyaaya nave hanawerya waakhulela seiho. Achu ancipale mmahiku ahu yaala anamurupa mmukhalelo woomunepani. (Aro. 11:8) Awo hanavaha esisapo sawooniherya sawi nnakhala “mmahiku ookuchula” ni wi yoohooxa etokotoko enahaala orwa moohilekela. (2 Pet. 3:3, 4) Nyenya, ninnasuwela wi nlakiheryo niveereliwe wi nikhale oovinya, ninnakhala noochuneya nihiku ti nihiku nnavira. (1 Ate. 5:6) Mwawiihiiha nnaphwanelaa okhala oomaaleleya ni aweemeleleya. Ntakhara heeni? Wi nihiivoliiherye mmiyaha sa ipoliitika naari sa elapo yeela. Vaavaa nihiku na Yehova nnaacamelaaya, okhinyereryiwa opaka makupa a epoliitika onahaala waaceereryeya. Naamwiihiiha, hannaphwanela wuukhuwa vooloca sa mukhalelo nnahaalaahu waakhulela. Munepa wa Muluku onanwerya onikhaviherya okhalano muupuwelo woomaaleleya, ohikhala oohaleeliheya ni opaka soolakelela mwa miruku.—Luka 12:11, 12. w23.06 epaax. 10 ipara. 6-7
Naneeraru, 9 a Yulyu
Apwiya [Yehova], kinnoovekaani wi mukuupuwele nave mukilipihe. —Amut. 16:28, PMM.
Tiheeni munuupuwelaanyu vaavaa muniiwaanyu nsina na Sansawu? Ti yawooneya wi munnuupuwela wi owo aari mulopwana akuruxa. Eyo eparipari. Nave eparipari wi owo aahipaka soolakelela soonanara nave aahooxeya ni sookhumelela sa soolakelela sawe. Naamwiihiiha, Yehova aahitikitheryeya wa ichu saphaama soothene Sansawu aapankeiye. Muluku oohiya yootakiherya ya Sansawu Mpiipiliya ntakhara mphurelo ahu. Yehova aahimpharihela Sansawu wi apake ichu sootikhiniha ni waakhaviherya Aisarayeli. Iyaakha masana masaneene Sansawu amanle okhwa, Yehova aahimveerela murummwa Paulo ophitaanyerya nsina nawe mu elista ya achu yaawo yoonihenrye nroromelo nenlo nahaari nawunlaana mu elukuluku yeeyo. (Ahe. 11:32-34) Yootakiherya ya Sansawu enanwerya onilipiha. Owo aahimuroromela Yehova naamwi ahoolelaka mikhalelo soovilaxa. Nnanwerya olipiheya vaavaa nnahuseryaahu mahusiheryo oophara muteko orweela wa yootakiherya awe. w23.09 epaax. 2 ipara. 1-2
Naneexexe, 10 a Yulyu
Nyenya mwa ichu soothene, mmusuwelihe Muluku sooveka sanyu.—Afi. 4:6.
Nnanwerya olipiha ovilela wahu moorweela wa omuleela Yehova sawuukhula sahu moohihiyererya. (1 Ate. 5:17) Akhweya nyuwaano hamunahoolela nikacamiho noovila hiihaano. Naamwiihiiha, apwanne munnaavya ohoolela wa Yehova ilukuluku soothene vaavaa munakhalaanyu awuukhuwa, awaakanyereya naari oosarasareya? Wakhala wi munnamuleela Muluku ahu wi ookhaviheryeeni ni makacamiho a nihiku nnihiku hiihaano, hamuhiyererya weerano yeeyo vaavaa muneeraanyu muhoolele makacamiho matokweene omwaahiyu. Munahaala olekecheya wi owo oosuwela chiryeene elukuluku ni mukhalelo wa owaakhulaani. (Sal. 27:1, 3) Ti yawooneya wi nnanwerya ovilela mu yoohooxa etokotoko omwaahiyu wakhala wi ninnavilela saweeha sahiihaano. (Aro. 5:3) Ntakhara heeni nnalocaahu yeela? Anna ancipale ahoona wi yaweeha ti yaweeha ya nroromelo awenryaaya ovilela, yaahaakhaviherya ovilela ni makacamiho yaaruule muhoolo. Ovilela wohaakhaviherya olipiha nroromelo naya wi Yehova ori ooreheryeya nave onnachuna waakhaviherya. Nroromelo naahaakhaviherya ovilela saweeha saakhumelenle ohoolo waya. —Tiy. 1:2-4. w23.07 epaax. 3 ipara. 7-8
Naneethanu, 11 a Yulyu
Kinamoovaha . . . yooveka aa. —Map. 19:21, PMM.
Wiiyeviha nniphwanya na Yehova ninnamweeriha okhala oophimelela. Ntoko yootakiherya, wiiyeviha wa Yehova waahooneya vaavaa owo aachuneiye waatoloxa achu ootakhala o Sotoma. Moorweela wa ankeelo awe, Yehova aahimuleela mulopwana oororomeleya Loti wi achawele o miyaakoni. Loti aanoova oya weiwo. Owo aahiveka wi yene ni echoko awe echawele o Sowari, epooma ekhaani yeeyo Yehova aalakelenleiye otoloxa. Yehova anwerya omukhinyererya Loti ochariha ohoolela wawe. Ohiya yeeyo, owo aaheemererya yooveka ya Loti, naamwi eyo yaataphulela ohimutoloxa Sowari. (Map. 19:18-22) Iyaakha masana masaneene ohoolo waya, Yehova aahiwooniherya niphwanya achu yaakhala o Ninive. Owo aahimurumiha mulipa a miririmu Yona wi epooma ni achu ootakhala yaakhala mwemmo yahaala otoloxiwa. Nyenya vaavaa Aninive yaacharunwaaya, Yehova aahimoriwa ikharari nave haatolonxe epooma.—Yona 3:1, 10; 4:10, 11. w23.07 epaax. 21 epara. 5
Nawoorowa, 12 a Yulyu
[Yaamwiipha Yowasi] . . . , nto hiyaamukerinhe nihiye na mamwene.—2 Math. 24:25.
Tiheeni nnahuseryaahu moorweela wa yootakiherya ya Yowasi? Owo aari ntoko mwiri ohirino mitathari saphaama oneemela nnikhaviheryo na poco. Vaavaa poco—Yehoyata—aakhwileiye nave echeku ya alipa oomwareya empucha Yowasi aahuuwa. Niphwanaphwaniho nenla ninnooniherya wi hannaphwanela omwiiwelela Yehova pahiru wakhala wi amusi ahu naari akina mmulokoni annanivaha ntakiheryo ni nceenyeryo wi neereno yeeyo. Wakhala wi ninnachuna okhalano onthamwene woolipa ni Yehova, nnaphwanela wunnuwiha osivela wahu ni omoova wahu yoowo, moorweela wa omuhuserya Piipiliya, wuupuwelela ni ovekela. (Yer. 17:7, 8; Ako. 2:6, 7) Mweeparipari, yeeyo Yehova onanivekeiye henakhala yoovila. Echu yeeyo owo onachuneiye ennatharihiwa mu Eklesiyaste 12:13, PMM, yoowo oni: “Omoova Muluku ni ochariha malamulo awe. Wa muchu, ti yeelaru pahi.” Wakhala wi ninnamoova Yehova, nnanwerya ohoolela yaweeha vyakala naari nikacamiho na omwaahiyu. Hiyaavo echu enahaala onanariha onthamwene ahu ni Yehova. w23.06 epaax. 19 ipara. 17-19
Namurunku, 13 a Yulyu
Nkoona! Kinnapaka ichu soothene ivyaani.—Wup. 21:5.
Yoororomeliha ya Muluku enapacerya ni masu ala oohulela: “Yoole aakiranthe vamunyukhuni aahi.” (Wup. 21:5) Masu yaala tavameekhaaya nthowa nawi ela ekwaha emoha ya ikwaha raru Yehova mwaneene onaloceiye mu liivuru a Wupulula. Mwawiihiiha, yoororomeliha ela, nivahereryiwe ohiya ni munkeelo oowerya naari mano ni Yesu yoowo aaviihiwe mookhwani, nyenya ni Yehova mwaneene! Eparipari yeela ennooniherya wi nnanwerya ororomela moomalela yeeyo owo olonceiye voocharela. Ntakhara heeni? Nthowa nawi Yehova ‘hanootha.’ (Titu 1:2) Mwawiihiiha, masu yaawo nnaalakhanyaahu mu Wupulula 21:5, 6 chiryene anahaala waakhwanela. Muthothokororye masu awi: “Nkoona!” Masu a Ekiriki ataphuleliwe “nkoona!” annaphariheliwa wiiliwiili mu liivuru a Wupulula. Tiheeni Muluku aalonceiye voocharela? Owo aahi: “Kinnapaka ichu soothene ivyaani.” Eparipari wi Yehova onahaala opaka matorokelo yaala omwaahiyu, nyenya woona wi owo onnaroromela moomalela wi onahaala waakhwaniherya yoororomeliha awe, olonce ntoko wi onnapaka matorokelo yaawo hiihava.—Yes. 46:10. w23.11 ipaax. 3-4 ipara. 7-8
Noomorela Muteko, 14 a Yulyu
Owo aahinla vancipale.—Mat. 26:75.
Murummwa Petru aanawaniha ni sooceecheiha sawe. Moone sootakiherya savakhaani. Vaavaa Yesu aalonceiye wi aaphwanela ohooxeya ni okhwa wi aakhwaniherye sooloherya sa Mpiipiliyani, Petru aahiloca wa Yesu wi eyo hiyi yeereye. (Mar. 8:31-33) Mwawuuluulela, Petru ni arummwa akina yaanaakhulana vooloca sa taani aari mutokweene variyari va yaawo. (Mar. 9:33, 34) Mu ohiyu Yesu ahaakumve wiiphiwa, Petru ahuupuwelenle aahikwasa naaru na mulopwana mmoha. (Yoh. 18:10) Mu ohiyu ene yoole, Petru aahikhala awoovaxa ophiyerya okhooca ikwaha raru wi aari nthamwene a Yesu. (Mar. 14:66-72) Ela yaahimweeriha Petru winla moosooseya murima. Petru aahiithananela vancipale. Naamwiihiiha, Yesu haamuhin’ye. Amanle oviihiwa mookhwani, Yesu aahimvaha Petru ekari ya wooniherya osivela wawe ntakhara yoowo. Yesu aahimvaha Petru murici muvyaani: Okhala mukukhula awiiyeviha ni okhapelela ipucepuche sawe. (Yoh. 21:15-17) Petru aahipaka yeeyo ene Yesu aamvenkeiye. Petru aari o Yerusalemu mu nihiku na Pentekoste nave aari mu nikhuuru noopacerya naathanliwe ni munepa waweela. w23.09 epaax. 22 ipara. 6-7
Nanaawiili, 15 a Yulyu
Okukhuleke ipucepuche saka. —Yoh. 21:16.
Murummwa Petru ooloca wa atokweene: “Mukukhuleke muhuwo wa Muluku.” (1 Pet. 5:1-4) Waakhanle wi mwa mutokweene, noosuwela wi munnaasivela anna ni arokora nave munnachuna waakhapelela yaawo. Nyenya mu ikwaha ikina, munanwerya okhala ooweiwaxa naari oovelavela, muhinawerya okhwaaniherya murici anyu. Mwa yeeyo, tiheeni munaphwanelaanyu weera? Mmuleele Yehova mukhalelo muniisoonaanyu. Petru oorepa: “Wakhala wi muchu onamurumeela, eereno yeeyo ni ikuru Muluku onavaheiye.” (1 Pet. 4:11) Akhweya anna annahoolela makacamiho yaawo ahinahaala orehereryiwa moomalela mmukhalelo yoola wa ichu. Nyenya muupuwele wi “mukukhula mutokweene,” Yesu Kristu, onanwerya waakhaviherya vancipale opwaha nyuwaano. Owo onanwerya weerano yeeyo mmahiku ahu yaala ni mu elapo evyaani. Echu Yehova onachuneiye wi atokweene yeere ti yookhweya, ori waasivela anna, waakukhula ni okhala “yootakiherya wa muhuwo.” w23.09 ipaax. 29-30 ipara. 13-14
Naneeraru, 16 a Yulyu
Yehova oosuwela wi sawuupuwela sa achu a miruku ti satheru.—1 Ako. 3:20.
Nnaphwanela osepa ochimakela opharihela muupuwelo wa achu. Wakhala wi ninnuupuwela hiihaa ntoko achu ahinamurumeela Yehova, hiyaano nnanwerya ovoloweliwa moomalela. (1 Ako. 3:19) “Miruku sa elapo” ikwaha sincipale sinnaweeriha achu ohimwiiwelela Muluku. Akristu o Perkamu ni o Tiyatira yaahivoloweliwa ni achu yaawo yaarukurenrye, yaawo yaalapela soophwaniherya ni yaapaka mararuwo. Yesu aavaha miloko seiya ekano yoolipa, nthowa nawi yaanatumerya mararuwo. (Wup. 2:14, 20) Olelo, wookhalavo okhinyererya otokweene wi neemererye mukhalelo wa wuupuwela wa elapo. Amusi ahu ni akina ananwerya weererya onlekecha, elocaka wi ninnatepano nave tahi nikacamiho ohiiwelela nlamulo nimoha na Yehova. Awo tho ananwerya oloca wi tahi yoohesa opaka echu yeeyo mwiili ahu onachunaaya nave wi meecelo a Mpiipiliyani aavireliwa. Ilukuluku ikina nnawerya wuupuwela wi sooleeliherya sa Yehova tahi sookwakwaleya. Akhweya nnamweereriwa, ‘opwaha ichu seiho irempwale.’—1 Ako. 4:6. w23.07 epaax. 16 ipara. 10-11
Naneexexe, 17 a Yulyu
Nthamwene eeparipari onnooniherya osivela ilukuluku soothene, nave onnakhala munna ooyariwano mu ilukuluku sa makacamiho.—Mas. 17:17.
Mariya, amama awe Yesu, yaanachuna ikuru. Owo haatheliwe; nyenya aahaala orupala. Owo haarino mavyakelo a waaphuwa anamwane, nto aahaala omukhapelela mwaana yoowo ohoolo waya aahaala okhala Mesiya. Woona wi haatonko okumanela ni mulopwana, Mariya aahala omuleela hai mikhalelo soothene mpwanaawe Yosefe? (Luka 1:26-33) Ti mwawiihai Mariya aahaaleiye ophwanya ikuru? Owo aahaavya nikhaviheryo na akina. Ntoko yootakiherya, owo aahimveka munkeelo Kapriyele sooleeliherya sawaacererya vooloca sa murici yoowo. (Luka 1:34) Ohoolo waya, owo aahipaka mukwaha aayaaka “elapo ya miyaako” o Yuta wi amuxekurye mmusi awe, Elisapeti. Elisapeti aahimuthamalela Mariya nave aahiveereliwa ni Yehova opaka yooloherya emoha vooloca sa mwaana a Mariya. (Luka 1:39-45) Mariya aahiloca wi Yehova ‘aaheerano miteko sakuru ni moono awe.’ (Luka 1:46-51) Yehova aahimpharihela Kapriyele ni Elisapeti wi amulipihe Mariya. w23.10 ipaax. 14-15 ipara. 10-12
Naneethanu, 18 a Yulyu
Aneera okhala mamwene ni alipa a mukucho a wa Muluku awe ni Tiithi.—Wup. 1:6.
Nikhuuru navakhaani na oomuchara a Kristu aathanliwa ni munepa waweela, nave awo annapuha onthamwene wavameekhaaya ni Yehova. A 144.000 yaala anahaala orumeela ntoko alipa a mukucho wirimu ni Yesu. (Wup. 14:1) Nipuro Naweela na musakala nnaweemelela yaawo, yooniheryaka wi ethanliwe ntoko anamwane oomunepani a Muluku nlelo eri veelaponi yavathi. (Aro. 8:15-17) Nipuro Naweelaxa na musakala nneemelela wirimu, weiwo Yehova onakhaleiyewo. “Ekurtina” yeeyo yaavalaanya Nipuro Naweela Nnipuro Naweelaxa neemelela mwiili woomuchu wa Yesu yoowo waamuhiiha ovolowa wirimu ntoko Mulipa Mukucho Mutokweene a empa yoomunepani ya Muluku. Moorweela wa oveleela okumi awe ntoko mukucho ntakhara achu, Yesu aahihula mphiro ntakhara okumi wirimu wa Akristu oothene oothanliwa. Awo tho anaphwanela oleva mwiili aya woomuchu wi yaakhele nchuwelo naya wirimu.—Ahe. 10:19, 20; 1 Ako. 15:50. w23.10 epaax. 28 epara. 13
Nawoorowa, 19 a Yulyu
Hiyaahaala okihalela elukuluku wi kiloce tho sa Kiteyoni.—Ahe. 11:32.
Kiteyoni aahaakhula mwaphaama vaavaa a Efarayimu yaamulocaaya mmukhalelo woonanara. (Amut. 8:1-3) Owo haawaakhunle moowali. Owo aahooniherya wiiyeviha wa mmuupuweloni, moorweela wa owiriyana miyoonelo saya nave aahiloca ni yaawo mmukhalelo waphaama. Eyo yaahiweeriha awo okhala oomaaleleya. Atokweene a miruku annamutakiherya Kiteyoni vaavaa anawiriyanaaya moopwacha nave yaakhulaka mwaphaama vaavaa analociwaaya moonanara. (Tiy. 3:13) Moorweela wa weerano yeela, annatikitherya murecele mmulokoni. Vaavaa Kiteyoni aavahiweiye ncicimiho ntakhara waavootha a Mitiyana, owo aahimvaha Yehova ncicimiho noothene. (Amut. 8:22, 23) Ti mwawiihai atokweene aneeraaya emutakiherye Kiteyoni? Awo anaphwanela omvaha ncicimiho Yehova wa nthowa na miteko anaakhwaniheryaaya. (1 Ako. 4:6, 7) Ntoko yootakiherya, wakhala wi mutokweene oothamaleliwa ntakhara mavyakelo awe a ohusiha, owo onanwerya oveleela ncicimiho noothene wa Yehova, yoowo ori ehime ya mahusiheryo oothene, Masu Awe ni ovyakiha yoowo nnaakhelaahu mmarehereryo Awe. Atokweene anaphwanela wiisaalikhela wi yoone waakhanle wi mukhalelo aya wa ohusiha onnamucicimiha Yehova naari wi anachuna wiivuwiha. w23.06 epaax. 4 ipara. 7-8
Namurunku, 20 a Yulyu
Muupuwelo aka hari ntoko muupuwelo anyu.—Yes. 55:8, PMM.
Wakhala wi hinaakhenle yeeyo naavekaahu, nnanwerya wiipakela makoho, ‘Kinnavekela ntakhara ichu saphaama?’ Wiiliwiili ninnuupuwela nave ninnasuwela yeeyo eri yaphaama wa hiyaano. Nyenya ichu ikina nnavekaahu hini inikhaviherye moovira wa elukuluku. Wakhala wi ninnavekela wi nrehereryiwe nikacamiho mmukhalelo wammoori, akhweya wookhalavo mukhalelo waphaamaxa wa orehererya. Nave ichu ikina nnamvekaahu Yehova akhweya hinniiwanana ni yookhwela awe. (1 Yoh. 5:14) Muupuwele yootakiherya ya asitiithi yaale yaamvenke Yehova wi mwanaya atitelele okhala mu eparipari. Enakhala ntoko wi hiyaavo yoonanara mu yooveka yeela. Nyenya Yehova harwa amukhinyererya muchu omurumeela. Owo onachuna wi oothene ahu, ophitaanyerya aniihu, nthanle omulapela yoowo. (Malam. 10:12, 13; 30:19, 20) Mwawiihiiha, ohiya omveka Yehova wi mwanaya atitelele okhala mu eparipari, asitiithi yanwerya omveka Yehova wi aakhaviherye otannya murima wa mwanaya ni omuceenyerya omusivela Yehova ni okhala nthamwene Awe.—Mas. 22:6; Aef. 6:4. w23.11 epaax. 21 epara. 5; epaax. 23 epara. 12
Noomorela Muteko, 21 a Yulyu
Mutitelele ohakararyana mukina ni mukhwaawe.—1 Ate. 4:18.
Ntakhara heeni waahakararya akina mukhalelo woochuneya wa osivela? Masu Paulo opharihenleiye awi “ohakararyana” anataphulela “okhala vakhiviru va muchu ntakhara omulipiha vaavaa onahooleleiye yaweeha etokweene.” Vaavaa nnamuhakararyaahu munna yoowo anahooxeya, hiyaano ninnamukhaviherya otitelela omurumeela Yehova moororomeleya. Nave wiiliwiili vaavaa nnaahakararyaahu annihu, ninnooniherya wa yaawo wi ninnaasivela. (2 Ako. 7:6, 7, 13) Okhalano niphwanya ni ohakararya sinniiwanana. Mmukhalelo taani? Vaavaa muchu onakhaleiyeno niphwanya wa muchu yoowo anahooxeya, owo onnachuna omuhakararya ni weeravo echu wi amukhaviherye. Mwawiihiiha, vaavaa nnakhalaahuno niphwanya, eyo ennanikhaviherya waahakararya akina. Moone mukhalelo Paulo onalikanyiheiye niphwanya na Yehova na ohakararya Owo onavaheiye. Paulo onnamuloca Yehova ntoko “Tiithi a ikharari ni Muluku a ohakararya woothene.”—2 Ako. 1:3. w23.11 ipaax. 9-10 ipara. 8-10
Nanaawiili, 22 a Yulyu
Nihakalaleke vaavaa nnakumanaahuno soohooxa.—Aro. 5:3.
Mweeparipari, oomuchara oothene a Yesu ananwerya ohoolela soohooxa. Moone yootakiherya ya murummwa Paulo. Owo aahiloca ni Akristu o Tesalonika ariki: “Vaavaa naaryaahu vamoha ni nyuwo, naanooleelaani woosiilo ene wi naahaala weeteteyano soohooxa, nave ti yeela eneereya.” (1 Ate. 3:4) Nave wa Akorintu, Paulo aarepa: “Anna, hinnachuna wi nyuwaano muhisuwele sa ohooxeya yoowo nikumannaahuno . . . Naahooseya vancipale opwaha ikuru sahu, ophiyerya wi naanoova oyeleela ikumi sahu.” (2 Ako. 1:8; 11:23-27) Olelo tho, oothene ahu, ninnaweherya ohoolela soohooxa sa mukhalelo vyakala. (2 Tim. 3:12) Vaavaa munooniheryaanyu nroromelo mwa Yesu ni omuchara yoowo, asinthamwene ni amusi akhweya anamookhalihaani moonanara. Naari tho akhweya nyuwaano moohoolela makacamiho omutekoni wanthowa na okhala oororomeleya. (Ahe. 13:18) Ophiyerya wi akhweya nyuwaano moohoolela wiikariwa ni alamuleli wanthowa na muteko anyu woolaleerya. Moohipwacha yoohooxa taani nnahoolelaahu, Paulo ooloca wi nnaphwanela ohakalala. w23.12 ipaax. 10-11 ipara. 9-10
Naneeraru, 23 a Yulyu
Nyuwo vano mookipakiha oothanyeya ni awunkha eyuuce.—Map. 34:30, PMM.
Yakopo aahihoolela makacamiho mancipale. Anamwane eeli a Yakopo, Siimiyoni ni Levi, yaahinanariha ohiya pahiru nsina na echoko, nyenya tho nsina na Yehova. Ohiya yeeyo, Rakeli, mwaara oosiveliwa a Yakopo, aahikhwa amuyaraka mwaana anaawiili. Nave nthowa na etala etokweene yaakhumelenle weiwo yaakhalaayawo, Yakopo aahithaamela o Yikuputu naamwi aari awuuluvala. (Map. 35:16-19; 37:28; 45:9-11, 28) Naamwi mmakacamiho oothene yaala, Yakopo hintonko oyeleela nroromelo nawe mwa Yehova ni mu soororomeliha Sawe. Nave Yehova aahimuroromeliha Yakopo wi aanamweemererya yoowo. Ntoko yootakiherya, Yehova ilukuluku soothene aanamureeliha yoowo omwiilini. Nave muupuwele mukhalelo Yakopo aamuthamalenleiye Yehova vaavaa aamonneiye wanaawiili mwanawe oosiveliwa Yosefe—yoowo uupuweleiye wi aahikhwa mu iyaakha sa muculi! Onthamwene woolipa Yakopo aareiyeno ni Yehova ti waamukhavihenrye okhumelela phaama mmakacamiho oothene yaale. (Map. 30:43; 32:9, 10; 46:28-30) Vaavaa nnatitelelaahu okhalano onthamwene woolipa ni Yehova, nnahaala tho okhumelela phaama vaavaa nnahoolelaahu makacamiho oohiwehereryeya. w23.04 epaax. 15 ipara. 6-7
Naneexexe, 24 a Yulyu
Yehova ti Mukukhuli aka. Hiyaavo eni ekithoweke.—Sal. 23:1.
Salmu 23 nri ncipo nnooniherya nroromelo mu osivela nniphwanya na Yehova. Tavite, mulipa oomurepa salmu yoola oothariha wiiwanana waarivo wa yene ni mukukhula awe, Yehova. Tavite aaniisoona ookhapeleleya vaavaa aamuhiyeiye wi Yehova amuhooleleke, nave aanamuroromela Yoowo. Owo aanasuwela wi osivela wa Yehova waahaala okhala ni yoowo mmahiku oothene a ekumi awe. Tiheeni yaamweerinhe omuroromela Yehova? Tavite aaniisoona okhala ookhapeleleya nthowa nawi Yehova aanamvaha ichu soothene aachuneiye mu ilukuluku soothene. Owo tho aanapuha onthamwene ni weemereryiwa wa Yehova. Ti nthowa nene aareiyeno nroromelo nawi, moohipwacha yeeyo yaahaala weereya omwaahiyu, Yehova aahaala otitelela okhapelela soothowa sawe. Nroromelo Tavite aareiyeno mu osivela woohimala wa Yehova waari otokweenexa opwaha sawuukhula sawe nave waanamvaha ohakalala wawaaca ni wawaakhwanela.—Sal. 16:11. w24.01 epaax. 29 ipara. 12-13
Naneethanu, 25 a Yulyu
Kiri ni nyuwo mahiku oothene ophiyerya omakuchuwelo wa mukhalelo yoola wa ichu.—Mat. 28:20.
Ovinyerya mu Ekhoco Yanaawiili ya elapo yoothene, achu a Yehova mu ilapo sincipale annapuha murecele ni otaphuwa wammoori vaavaa anaakhwaniheryaaya muteko woolaleerya. Mweeparipari muteko onnakumiherya mphurelo. Olelo, anna a Nikhuuru Noolamulela annatitelela waavya ohoolela wa Kristu. Awo anachuna wi ohoolela anaavahaaya anna okhaleke wawiiwanana ni moonelo wa Muluku. Nave awo anaapharihela ooweherya a ekulucu ni atokweene a mmulokoni wi evahereryeke sooleeliherya. Atokweene oothanliwa ari mu ‘ntata noolopwana’ na Kristu. (Wup. 2:1) Eparipari wi atokweene yaala toohiphaameya nave annahesa. Mu ikwaha ikina Mose ni Yosuwa yaanahesa hiihaa tho ntoko arummwa. (Nam. 20:12; Yos. 9:14, 15; Aro. 3:23) Mwawiihiiha, Kristu onnamuhoolela moopwacha kapuro oororomeleya ni atokweene oothanliwa, nave onahaala otitelela weerano yeeyo. Mwawiihiiha, nookhalano mathowa mancipale a ororomela ohoolela yoowo owo onavahereryeiye moorweela wa oothanliwa wi etitelele ovaha ohoolela. w24.02 ipaax. 23-24 ipara. 13-14
Nawoorowa, 26 a Yulyu
Khalani oomutakiherya Muluku, ntoko anamwane oosiveliwa. —Aef. 5:1.
Olelo nnanwerya omuhakalaliha Yehova nlocaka vooloca sa yoowo moolucuwa, othamalela ni osivela. Vaavaa nnakhalaahu mmuteko woolaleerya, yoolakelela ahu etokweene ori owaacameliha achu wa Yehova, ni waakhaviherya omoonaka Tiithi ahu oosivela hiiha ntoko hiyaano nnamoonaahu. (Tiy. 4:8) Ninnasiveliwa owooniherya achu yeeyo Piipiliya onathariheiye vooloca sa Yehova, osivela wawe, wookololowa, miruku, owerya ni mikhalelo mikina saphaama. Nave tho ninnamucicimiha Yehova ni omuhakalaliha vaavaa nnapakaahu owetha wahu wi nimutakiherye yoowo. Vaavaa nneeraahuno yeeyo, ninniivalaanya ni elapo yeela yoonanara. Mwawiihiiha, achu ananwerya woona wi na achu oohiyana nave ananwerya wiikoha ntakhara heeni. (Mat. 5:14-16) Vaavaa nnalocaahu ni yaawo nihiku ti nihiku, nnanwerya waatharihela ntakhara heeni nnakhalaahu mmukhalelo yoola. Ntoko yookhumelela, achu akina a mirima saphaama ananwerya okhalano nchuno na ohuserya vooloca sa Muluku ahu. Vaavaa nnamucicimihaahu Yehova mmukhalelo yoola owo onnahakalala vancipale.—1 Tim. 2:3, 4. w24.02 epaax. 10 epara. 7
Namurunku, 27 a Yulyu
Wi awerye waalipiha . . . ni waasamela.—Titu 1:9.
Wi mukhale Mukristu awiichwelavo, onnachuneya wunnuwiha mavyakelo avakhaani oophara muteko. Mavyakelo yaawo anahaala wookhaviheryaani waakhwaniherya mirici mmulokoni, ophwanya muteko onahaala woovakulelaani ni othokororya soothowa sa echoko anyu ni okhalano onthamwene waphaama ni akina. Ntoko yootakiherya, Muhuserye waalakhanya ni orepa phaama. Piipiliya onnaloca wi waalakhanya Masu a Muluku ni wuupuwelela ennamukhaviherya mulopwana okhala oohakalala ni okhumelela phaama mu soothene onapakeiye. (Sal. 1:1-3) Omwaalakhanya Piipiliya mahiku oothene onahaala wookhaviheryaani osuwela phaama muupuwelo wa Yehova, nave eyo enahaala wookhaviheryaani wuupuwela phaama, waalikhela ichu moopwacha ni opharihela ikano sa Mpiipiliyani. (Mas. 1:3, 4) Muloko onnaachuna anna yaawo ari ahusiha aphaama wi evaheke ohoolela ni ikano inathipeleya Mpiipiliyani. Wakhala wi moosuwela waalakhanya ni orepa phaama, munanwerya orehererya miyaha saphaama ni maakhulo anahaala olipiha nroromelo na anna. Nyuwaano tho munanwerya orepela ichu soochuneya. Ichu seiho munarepelaanyu sinahaala wookhaviheryaani olipiha nroromelo nanyu ni waalipiha akina. w23.12 ipaax. 26-27 ipara. 9-11
Noomorela Muteko, 28 a Yulyu
Yoole ori mwawiiwanana ni nyuwo mutokweene ompwaha yoole ori mwawiiwanana ni elapo.—1 Yoh. 4:4.
Vaavaa munakhalaanyu awoova, muupuwelele yeeyo Yehova onahaaleiye weera omwaahiyu vaavaa Satana onahaaleiye otoloxiwa. Yawooniherya emoha yaapakiwe mmuthukumano wa muceche wa 2014 yaahooniherya sa ewehereryo ahu. Tiithi mmoha aahivaanela ni echoko awe vooloca sa mukhalelo 2 Timotiyu 3:1-5 yaahaalaaya okhala waakhanle wi iversikulu seiha inaloca sa Parataiso: “Mu elapo evyaani ilukuluku soohakalala inamphiya. Nyenya, achu anahaala okhala oosivelana mukina ni mukhwaawe, oosivela muhakhu woomunepani, oophimelela, awiiyeviha, oomulapela Muluku, oowiiwelela asitiithi aya, oothamalela, eekhaikhai, awaathokororya phaama amusi aya, ootikitherya murecele, awaaloca phaama akhwaaya ilukuluku soothene, awiivareryela, oomaaleleya, anasivela yeeyo eri yaphaama, oororomeleya, ooleva, awiiyeviha omunepani, oomusivela Muluku, anapaka ichu mwawiiwanana ni omulapela Muluku; nave achu yaawo ekhaleke vakhiviru vaa.” Apwanne munnaloca ni amusi vamoha ni anna ni arokora vooloca sa mukhalelo elapo evyaani enahaalaaya okhala? w24.01 epaax. 6 ipara. 13-14
Nanaawiili, 29 a Yulyu
Miyo kinnaweemererya weyo.—Luka 3:22.
Tiyoohakararya vancipale osuwela wi Yehova onnaweemererya achu awe ntoko nikhuuru nimoha! Piipiliya oni: “Apwiya annahakalalano achu aya.” (Sal. 149:4, PMM) Vakina vaya, akina annakhala ooceecheyaxa ophiyerya wiikoha: ‘Apwanne Yehova onnakeemererya?’ Alapeli ancipale oororomeleya a mu elukuluku ya khalai, yaawo analociwa Mpiipiliyani, yaanoona okhala woovila weemererya wi Yehova aanahakalala ni yaawo. (1 Sam. 1:6-10; Yupu 29:2, 4; Sal. 51:11) Piipiliya onnooniherya wi achu oohiphaameya enanwerya weemereryiwa ni Yehova, naari okhala ootaphuwa. Mwawiihai? Nnaphwanela omuroromela Yesu Kristu ni opatisiwa. (Yoh. 3:16) Mwawiihiiha, ninnooniherya vanlakani vene wi noocharuwa soocheka sahu, nave wi noopaka nlakano ni Muluku na weera yookhwela awe. (Saw. 2:38; 3:19) Yehova onnahakalala vancipale vaavaa hiyaano nneeraahuno yeeyo wi nimwaacamele yoowo. Vaavaa nnatitelelaahu opaka owetha wahu wi naakhwaniherye nlakano nahu na wiiveleela, Yehova onnaneemererya nave onnanthokororya ntoko asinthamwene awe awaacameleya.—Sal. 25:14. w24.03 epaax. 26 ipara. 1-2
Naneeraru, 30 a Yulyu
Haniwerya omaala oloca ichu noonnaahu ni niiwalaahu.—Saw. 4:20.
Nnanwerya waatakiherya oohuserya yaale moorweela wa otitelela olaleerya naamwi vaavaa alamuleli a elapo enanilamulelaaya wi nimaale. Hiyaano tho nnanwerya ororomela wi Yehova onahaala onikhaviherya okhwaaniherya orummwa ahu. Mwawiihiiha,mvekele ntakhara olipa murima ni miruku hiiha ntoko nikhaviheryo na Yehova wi mvoothe makacamiho. Ancipale a hiyo ninnahoolela nikacamiho noomwiilini naari na mmuupuweloni, naari noomuyeleela oosiveliwaahu mookhwani, ninnahoolela makacamiho mu echoko, wiikariwa naari nikacamiho nikina. Nave ichu ntoko ereca yoomwaramwaxeya ni ikhoco soheeriha okhala woovila ovilela makacamiho yaala. Vano tiheeni munaphwanelaanyu weera? Mmuleele Yehova mukhalelo muniisoonaanyu. Mmuleele owo vooloca sa mukhalelo anyu hiihaa ntoko mwaahaalaanyu omuleela nthamwene anyu avamurimani. Muroromele wi Yehova onahaala ‘wookhaviheryaani.’ (Sal. 37:3, 5, PMM) Otitelela ovekela onahaala onikhaviherya ‘ovilela mu soohooxa.’ (Aro. 12:12) Yehova oosuwela yeeyo alapeli awe anahoolelaaya—owo ‘onniiwa okhuwela waya’ ntakhara nikhaviheryo.—Sal. 145:18, 19, NN. w23.05 ipaax. 5-6 ipara. 12-15
Naneexexe, 31 a Yulyu
Musuweleke yeeyo eri yaweemereryeya wa Apwiya.—Aef. 5:10.
Vaava nnakhalahuno soolakelela soochuneya wi nipake, ti woochuneya wiiwexexa “tiivi eri yookhwela ya Yehova” nave voocharela neereno mwawiiwanana ni yeeyo. (Aef. 5:17) Vaavaa nnaphwanyaahu malakiheryo a Mpiipiliyani yaawo anaphariheleya muteko wa mukhalelo nikhanlaahu, mweeparipari, ninnaavya muupuwelo wa Muluku vooloca sa mwaha yoowo. Mwawiihiiha, vaavaa nnapharihelaahu malakiheryo awe, mweeparipari nnahaala opaka soolakelela saphaama. “Mulipa oonanara owo,” mwiicani ahu Satana, onachuna wi nikhale ooweiwaxa ni miteko sa elapo yeela ohiya okhala ooweiwa mmuteko ahu wa Muluku. (1 Yoh. 5:19) Mukristu aanwerya opacerya otikitheryeya mu muhakhu, ohuserya wavasulu naari mmuteko, ohiyana mu ikari sincipale sa omurumeela Yehova. Wakhala wi owo oheerano yeeyo, aahaala wooniherya wi onnapacerya wuupuwela ntoko achu a elapo. Ti yaawooneya wi ichu seiha tahi soonanara wa hiyaano, nyenya ihirwe ikhale mu nipuro noopaceya mu okumi ahu. w24.03 epaax. 24 ipara. 16-17