BIBLIOTEKA ONLINE Watchtower
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Papiamentu (Kòrsou)
  • BEIBEL
  • PUBLIKASHON
  • REUNION
  • gl pág. 4-5
  • E Teranan di Beibel

No tin vidio disponibel pa esaki.

Despensa, tin un problema pa habri e vidio.

  • E Teranan di Beibel
  • “Mira e Tera Bunita”
  • Informashon Similar
  • E Pueblo di Dios Ta Bolbe Bèk Nan Tera
    “Mira e Tera Bunita”
  • Influensia di Gresia i Roma Riba e Hudiunan
    “Mira e Tera Bunita”
  • Kristianismo Ta Plama Bai Otro Kaminda
    “Mira e Tera Bunita”
  • Imperionan Ta Ataká e Tera Primintí
    “Mira e Tera Bunita”
Mas Artíkulo
“Mira e Tera Bunita”
gl pág. 4-5

E Teranan di Beibel

ORA Israel tabata preparando pa drenta e Tera Primintí, Moisés a ekspresá su deseo profundo na Dios: “Mi ta pidi bo, laga mi krusa i mira e tera bunita ku ta keda na e otro banda di Hordan, e bunita serunan ei.”—Deu. 3:25.

Yehova no a pèrmití Moisés hasi esei, pero sí el a lag’é subi un seru ku kara pa Jeriko i mira e tera, esta, ‘for di Galaad te na Dan i e tera di Huda te na e Laman di Pabou, i Negèv i e vaye di Hordan.’ (Deu. 3:27; 34:1-4) Abo a yega di tende di e nòmbernan ei? Bo sa unda nan ta situá?

Masha poko sirbidó di Yehova djawe por bishitá e hopi lugánan ku nan ta lesa di dje den Beibel. Nan no por hasi loke Dios a bisa ku lo e manda Abraham hasi, esta, un rekorido dor di henter e Tera Primintí. (Gén. 13:14-17) I tòg, kristiannan berdadero tin masha gana di siña tokante sitionan di Beibel i mira ki relashon esakinan tin ku otro.

“Mira e Tera Bunita” ta un medio ku por yuda bo komprondé Beibel mihó. E ta kontené potrèt di sitionan eksistente, manera esun di Galaad ku bo por mira riba kaft dje publikashon aki. E mapanan ta asta mas informativo ainda, pasobra nan por yuda bo konosé e lugánan ku Beibel ta menshoná muchu mas mihó.

E mapa riba página 2 i 3 ta enfoká riba e teranan òf regionnan mas grandi. Por ehèmpel, ora bo tuma nota unda Asiria i Egipto tabata situá en relashon ku e Tera Primintí, bo por komprondé e profesianan ku ta menshoná e paisnan ei, mihó. (Isa. 7:18; 27:13; Ose. 11:11; Mik. 7:12) E repi fini ku yama e Tera Primintí tabata un krusada di hopi ruta den pasado, i otro nashonnan a trata na haña dominio riba su terenonan riku di grano, i kunukunan di wendrùif i oleifi.—Deu. 8:8; Hues. 15:5.

Tin biaha lo bo tin gana di kompará e mapanan ku otro. Por ehèmpel, Dios a manda Jonas bai kapital di Asiria, pero el a desviá bai Tarsis. (Jon. 1:1-3) Bo ta haña e áreanan ei riba e promé mapa ei? Pero nos no mester bruha Tarsis ku Tarso, kaminda apòstel Pablo a nase. Lo bo haña Tarso i otro statnan famoso riba e mapa den banda aki.

Si bo haña Ur, Haran i Yerusalèm, pensa riba ki ruta i kon largu Abraham a biaha. Despues ku Yehova a yam’é for di Ur, el a bai biba na Haran i despues a muda bai e Tera Primintí. (Gén. 11:28–12:1; Echo. 7:2-5) Ora bo studia e kapítulo “E Mundu di e Patriarkanan” (página 6 i 7), lo bo por visualisá e biahe di Abraham mihó.

E promé mapa i esun aki riba no ta mará na niun periodo spesífiko. Despues di e dosnan aki, e mapanan ta sigui básikamente den un órden históriko. Statnan òf detayenan riba un mapa ta relashoná ku susesonan di un sierto periodo. Ounke e Indèks (página 34-5) no ta inkluí tur sitio menshoná riba e mapanan, por lo general e por yuda bo haña sa kua dje mapanan tin di haber ku e punto ku bo ta investigando n’e momentu ei.

E mapa ku ta kubri e páginanan meimei di e foyeto aki (18 i 19) tin e mayor kolekshon di pueblo i stat den e Tera Primintí. E Splikashon di Mapa lo yuda bo haña e statnan levita i e seis statnan di refugio, i sa tambe si un lugá ta wòrdu menshoná den e Skritura Hebreo, den e Skritura Griego òf den ámbos.

E sitionan di algun lugá bíbliko ta deskonosí awe, di manera ku mayoria di e nòmbernan aki no ta riba e mapa sentral ei. Tampoko no tabata posibel pa pone riba dje tur stat i pueblo, manera tur esnan ku tabata den e teritorio di e diferente tribunan. (Jos., kapítulo 15-19) Pero, por lo general e mapa ei ta inkluí e statnan bisiña, i esei ta duna bo un idea mas o ménos unda esnan ku no ta riba e mapa aki tabata. Algun karakterístika geográfiko (seru, riu i vaye) ta marká, i e diferente halturanan i terenonan ta indiká ku koló. E detayenan ei por yuda bo visualisá diferente aspekto di susesonan bíbliko.

Bo por haña mas informashon tokante sitionan di Beibel den e ensiklopedia Perspikasia pa Komprondé e Skritura, ku ta disponibel na hopi idioma.a Ora bo ta usa esei i otro publikashonnan ku ta splika Beibel, tene e foyeto “Mira e Tera Bunita” na man. Konsult’é segun ku bo ta studia henter e Skritura, ku ta asina benefisioso den bo bida.—2 Tim. 3:16, 17.

[Nota]

a Publiká dor di Testigunan di Yehova.

[Kuadro na página 5]

E BUKINAN DI BEIBEL A SER SKIRBÍ NA:

Babilonia

Cesarea

Korinto

Egipto

Efeso

Yerusalèm

Masedonia

Moab

Patmos

Tera Primintí

Roma

Susa

[Mapa na página 4, 5]

(Pa e teksto den su formato kompleto, wak e publikashon)

Paisnan den Tempu di Beibel i Statnan Prinsipal

A1 ITALIA

A2 ROMA

A3 SISILIA

A3 MALTA

C2 MASEDONIA

C2 Filipos

C2 GRESIA

C3 ATENAS

C3 Korinto

C3 KRETA

C4 LIBIA

D3 Antiokia (di Pisidia)

D3 Efeso

D3 PATMOS

D3 RODAS

D4 MENFIS

D5 EGIPTO

E2 ASIA MENOR

E3 Tarso

E3 Antiokia (di Siria)

E3 CYPRUS

E4 Sidon

E4 Damasko

E4 Tiro

E4 Cesarea

E4 TERA PRIMINTÍ

E4 YERUSALÈM

E4 MOAB

E4 Kades

E4 EDÒM

F3 Hòfi di Edén?

F3 ASIRIA

F3 Haran

F3 SIRIA

F5 ARABIA

G3 NÍNIVE

G4 BABILONIA

G4 KALDEA

G4 Susa

G4 Ur

H3 MEDIA

[Seru]

E5 Seru Sinaí

G2 SERUNAN DI ARARAT

[Laman]

C3 Laman Mediteráneo (Laman Grandi)

E1 Laman Pretu

E5 Laman Kòrá

H2 Laman Kaspio

H5 Golfo Pérsiko

[Riu]

D5 Riu Neil

F3 Riu Eufrates

G3 Riu Tigris

    Publikashonnan na Papiamentu (Curaçao) (1986-2025)
    Log Out
    Log In
    • Papiamentu (Kòrsou)
    • Kompartí
    • Preferensia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondishonnan di Uso
    • Maneho di Privasidat
    • Konfigurashon di Privasidat
    • JW.ORG
    • Log In
    Kompartí