Xɔsuzangbe 18 juillet
Yesu sɔ mì wa efyɔju, nɔ mì a nyi ɖexotɔ ciwo yí sumɔnɔ Mawu, ci yí nyi Edalɔ.—Enyɔ. 1:6.
Kristo nukplavi ɖewo kpoŋ yí wosɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami nɔ yí wovale ekacaca vevi ɖeka mɛ koɖo Yehowa. Amɛ 144000 lɔwo anyi avɔnsatɔwo koɖo Yesu le jeŋkwi mɛ. (Enyɔ. 14:1) Ci wokpɔtɔ le nyigban jiɔ, Mawu sɔ yi gbɔngbɔn shi ami nɔ wo, yí xɔ wo yí wonyi eviɛwo. Afi Kɔkwɛ lɔ le dumɛ nɔ ekacaca nywi cɛ ci woɖo koɖo Mawu. (Rɔm. 8:15-17) Afi Kɔkwɛ Gantɔ lɔ ci yí le avɔnzava mɛ le dumɛ nɔ jeŋkwi, fini yí Yehowa nɔnɔ. “Avɔnsoxɔmɛ” lɔ ci yí so Afi Kɔkwɛ lɔ koɖo Afi Kɔkwɛ Gantɔ lɔ mɛ le dumɛ nɔ gbaza Yesu tɔ. Hwenu yí eɖo agbetɔ gbazaɔ, datɛnŋ ayi jeŋkwi mɛ yí anyi Avɔnsatɔ Gangantɔ le gbɔngbɔn mɛ gbedoxɔ lɔ mɛ o. Ci Yesu sɔ ŋcilan yitɔ sa avɔn do ta nɔ agbetɔwoɔ, éhun jeŋkwi mɛ yiyi mɔ ɖɛ nɔ Kristotɔ amɛshiaminɔwo pleŋ. Wowo can woɖo atashi agbetɔ gbaza wowotɔ gbɔxwe yí axɔ jeŋkwi mɛ fɛncu lɔ.—Ebre. 10:19, 20; 1 Kor. 15:50. w23.10 28 ¶13
Zozangbe 19 juillet
Gamɛ da sun nɔ ŋ nɔ ma nu enyɔ so Ʒedeɔn . . . nu nɔ mí o.—Ebre. 11:32.
Ʒedeɔn ɖo ŋci koɖo fafa ci Efraimutɔwo kpɔ nyɔ yí nukɔ so nu. (Koj. 8:1-3) Deɖo enyɔ lɔ ŋci koɖo dɔmɛzi o. Édasɛ mɔ yesɔ yeɖeki hwe ci eɖo to enyɔ ciwo yí le wo shi yí gbexo nuxu nɔ wo koɖo xomɛvu. Éci adan nɔ wo. Hamɛmɛshinshin ciwo nya ŋɖɛ wanɔ Ʒedeɔn tɔ han yí ɖonɔ to nywiɖe yí gbeɖonɔ enyɔ ŋci koɖo amɛɖekisɔsɔhwe nɔ wokpɔ nyɔ yí nukɔ so wo nu. (Ʒaki 3:13) Ecɛ na yí fafa nɔnɔ hamɛ lɔ mɛ. Ci amɛwo kanfu Ʒedeɔn nɔ ci eɖu Madiantɔwo jiɔ, ésɔ kanfukanfu lɔ jo nɔ Yehowa. (Koj. 8:22, 23) Lé hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ awa Ʒedeɔn tɔ han doɔ? Nɔ wowa ŋɖe yí wokanfu woɔ, woɖo asɔ kanfukanfu lɔ jo nɔ Yehowa. (1 Kor. 4:6, 7) Le kpɔwɛ mɛ, nɔ wokanfu hamɛmɛshinshin ɖe mɔ yɛwa ɖaŋ kplanɔ nu amɛɔ, átɛnŋ amɔ Mawu Nyɔ mɛ yí enukplakpla lɔ so yí Yehowa habɔbɔ lɔ yí nakɔ ekpla mì pleŋ. Hamɛmɛshinshinwo ɖo akpɔ mɔ lé yewokplanɔ nu amɛwo do hɛnnɔ kanfukanfu va Yehowa ji alo hɛnnɔ kanfukanfu va yewo ŋtɔwo ji ma. w23.06 4 ¶7-8
Kwɛshilagbe 20 juillet
Míwo susuwo de le shigbe Anyi susuwo ɛnɛ o.—Ezai 55:8.
Nɔ Yehowa dena mì ŋɖe ci mìbiɛɔ, mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Enu ci ŋɖo abiɔ le gbedodoɖa mɛ nɛa?’ Blaŋblaŋ ɔ, mìbunɔ mɔ mìnya enu ci yí nyɔ nɔ mì. Vɔ de enu ciwo pleŋ mìbiɔnɔ yí anyɔ nɔ mì le yiyimɛ o. Nɔ mìdokɔ gbe ɖaɖa so cukaɖa ɖe nuɔ, nubu tɛnŋ li ci yí akpɔ cukaɖa lɔ gbɔ nywiɖe sɔwu ci mìwo biɔbiɔ. Yí ŋɖewo ci mìbiɔnɔ desɔnɔgbe koɖo Yehowa dro o. (1 Ʒan 5:14) Mìatrɔ asɔ jila ciwo yí do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ yi le wɛ nɔ yewo vi akpɔtɔ anɔ nyɔnɔnwi lɔ mɛ kpɔwɛ. Ewa shigbe mɔ ŋci wobiɔ lɔ sɔgbe hannɛ. Vɔ Yehowa daʒin mɛɖe ji mɔ yi le sɛn eye o, éji mɔ mɛɖekamɛɖeka asɔ gbeta asɛn ye, mìwo viwo can le mɛ. (2 Ese. 10:12, 13; 30:19, 20) Eyi taɖo jila lɔwo atɛnŋ abiɔ Yehowa sa mɔ yi le kpedo yewo nu nɔ enu ci yewokplakɔ yewo vi aɖo ji mɛ ni, ci yí adɔ aluin yí avanyi yi xlɔ.—Elo. 22:6; Efe. 6:4. w23.11 21 ¶5; 23 ¶12