Marcos
Juan Bautista ʉ̃i coyʉino Jʉ̃menijicʉi yávaiyede põecʉbenoi
(Mt 3.1-12; Lc 3.1-9; Jn 1.19-28)
1 Yópeda teni bʉ́rejaquemavʉ iye yávaiye me Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉrã coyʉiye.
2 Javede toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i ãmiá Isaías, yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquede mamacʉre:
Jaroivʉ yʉre coyʉcaipõecʉre mi jipocai, mi cuimare meađaquiyepe ayʉ. 3 Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cođoboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Meađajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje meađaiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pueđaimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
4 Nópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcayʉ, Isaías bácʉ, ʉ̃i aiye báquepedeca tedejaquemavʉ Juan Bautista põecʉbenoi. Põeva vaivʉre coyʉre curejameđa nore. Ocoque jã́đovacʉyʉ põevare Jʉ̃menijicʉque, coyʉyʉ barejámeđa põevare, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
5 Obedivʉ põeva Judea ãmicʉrijoborõcavʉ aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ máre jápiarãnʉrejaimađa Juan Bautista yebai. Aru na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne arĩburu yóboi Jʉ̃menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne ãmeina teiyede, jã́đovarejameđa náre Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai.
6 Juan Bautista dorejameđa ãimacʉ camello ãmicʉcʉi pođaque đaicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque đaicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejameđa mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe. 7 Yópe arĩ, coyʉrejameđa põevare:
—Dacʉyʉme ji yóboi cũinácʉ, ji pʉeno parʉcʉ. Que baru caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Bʉojabevʉ yʉ oarĩ nacachini duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare. 8 Yʉ ocoque jã́đovaivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ʉ̃ macʉyʉ́me jã́đovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque, daroyʉ Espíritu Santore, arejameđa Juan Bautista.
Juan Bautista ʉ̃i jã́đovaino Jesúre Jʉ̃menijicʉque
(Mt 3.13-17, 12.18; Mr 9.7; Lc 3.21-22)
9 Dijãravʉai Jesús nʉrejameđa Nazaret ãmicʉriĩmarore jocarĩ, etacʉyʉ Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, nʉñʉ Juan Bautista yebai. Aru Juan Bautista jã́đovarejameđa ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai. 10 Maumena ʉ̃i maiyede jiare jocarĩ, Jesús jã́rejameđa cavarõ mearo vorĩ nʉinore. Aru ñai Espíritu Santo jurecope ẽmeni darejameđa ʉ̃i pʉenora. 11 Aru jápiarejameđa apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejameđa Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
Abujuvai jabocʉ Jesúre ʉ̃i jʉjovarĩduino
12 No yóboi ñai Espíritu Santo nʉvarejameđa Jesúre põecʉbenoi. 13 Cuarenta paijãravʉa Jesús cʉrejameđa nore, ãimara jijecʉrivʉ ne jẽneboi. Que teni ñai abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejameđa ʉ̃́re. Aru ángeleva coreni cađatedejaimađa Jesúre.
Jesús Galileai ʉ̃i bueni bʉino
14 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉorejameđa Juan Bautistare. Ʉ̃́re bʉorĩburu yóboi, Jesús nʉrejameđa Galilea ãmicʉrijoborõi, coyʉcʉyʉ iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re. 15 Que teni arejameđa põevare:
—Jave eaivʉ dijãravʉ. Maumena Jʉ̃menijicʉ mʉjare jabotecʉyʉme. Que baru chĩojara mʉje ãmeina teiyede. Oatʉvajarã mʉje đaiyede. Aru jʉ ajarã iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉcaiyede mʉjare, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i “Dajarã” aino yóvaicʉvaivʉ moa boaipõevare
16 No yóboi Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejameđa Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojeđaipõeva marejáimađa na. Que baru dʉvaivʉ barejáimađa ne pápicʉre no macajitabʉi. 17 Ne que teiyede, Jesús arejameđa náre:
—Dajarã yʉ́que. Aru epequijivʉ mʉjare, mʉje davarãjiyepe põevare ji yebai, yópe mʉje moare davaiyepe pápicʉque, ji meađaquiyepe náre, arejameđa Jesús.
18 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimađa ne pápicʉare, nʉrajivʉ Jesúque.
19 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejameđa Zebedeoi márare, ne ãmiá Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimađa ne jiađocũi, meađaivʉ ne pápicʉare. 20 Jã́rina cuturejameđa náre. Quénora cũiná dajocarejaimađa népacʉre ʉ̃́re memecaipõevaque jiađocũi, nʉrajivʉ Jesúque.
Abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ Jesúre ʉ̃i copʉino
21 Jesús ʉ̃i bueimaraque earejaimađa Capernaum ãmicʉriĩmaroi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Judíovai cójijiñami ecorĩ, Jesús buedejameđa ina põeva noi cʉrivʉre. 22 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno buedejameđa náre, yópe parʉcʉpe. Que baru ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede torojʉrĩ cuecumarejaimađa. 23 Aru cʉrejameđa judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ. 24 Cođoboborĩ arejameđa Jesúre:
—Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ, arĩ cođoboborejameđa.
25 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ, bída etajacʉ ñai ʉ̃mʉre jocarĩ, arejameđa Jesús.
26 Que baru abujucʉ bidióvarejameđa pare ñai ʉ̃mʉre. Cođoboborĩ pare, etarejameđa ʉ̃́re jocarĩ. 27 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimađa ne bajumia:
—¿Yéba yo? ¿Ye bueiye mamaema iye? Ʉ̃i yávaiye parʉéque jarʉvaibi abujuvare. Aru nácapũravʉ jʉ ađama ʉ̃́re, arejaimađa na.
28 Aru maumejiena majidejaimađa Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ caivʉ.
Jesús ʉ̃i meađaino Simón Pedroi vácore
29 Etaivʉ bácavʉ judíovai cójijiñamine jocarĩ, ecorãnʉrejaimađa maumena ne cʉ̃rami ina Simón aru Andrés máre. Santiago aru Juan máre yóvarejaimađa náre. 30 Ico Simói váco moimo pararejacođa. Aru cũiná coyʉrejaimađa Jesúre õi borore. 31 Que baru Jesús nʉrejameđa õi yebai. Jẽni õi pʉrʉre, ṍre nacovarejameđa. Aru maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia ãiyede meađarĩ jídejacođa náre.
Jesús ʉ̃i meađaino obedivʉ ijimarare
32 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimađa Jesús yebai caivʉ ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre. 33 Que teni caivʉ ina ĩmarocavʉ cójijidejaimađa jedevacobena. 34 Jesús meađarejameđa obedivʉ ijimarare. Caiye ijiéde jarʉvarejameđa. Jarorejameđa náre jocarĩ ina abujuvare máre. Aru yávare đabedejameđa, ne coreóvaiye boje ʉ̃́re.
Jesús Galileai ʉ̃i bueino
35 Jesús coedarĩ nacajari ñeminomia, aviá ʉ̃i cõaquiye jipocai, nʉrejameđa põecʉbenoi. Jẽniare cuyʉ barejámeđa Jʉ̃menijicʉque. 36 Miađáe tʉiyede Simón ʉ̃́cavʉque vorejaimađa Jesúre. 37 Vorĩ earĩ, arejaimađa ʉ̃́re:
—Caivʉ põeva vođama mʉre, arejaimađa Jesúre.
38 Náre arejameđa:
—Jã́rica, apenoa ĩmaroa joabenoai nʉrevʉ, coyʉrãjivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede noi. Que baru daivʉ yʉ, coyʉcʉdayʉ diede, arejameđa Jesús.
39 Coyʉrejameđa Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Aru jaetovarejameđa abujuvare máre.
Jesús ʉ̃i meađaino pojeyʉre
40 Cũinácʉ pojeyʉ nʉrejameđa Jesús yebai. Aru ñʉatutarĩ, arejameđa ʉ̃́re:
—Mʉ ʉcʉ baru, meađajacʉ ji pojeiyede. Bʉojaivʉ mʉ meađayʉ yʉre, arejameđa.
41 Que ayʉre jápiarĩ, Jesús cõmaje ãroje jã́ri, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejameđa ʉ̃́re:
—Ʉvʉ yʉ. Caride meatejacʉ mʉ, arejameđa Jesús.
42 Maumejiena Jesús ʉ̃i que aiyeda vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re. Meatedejameđa ʉ̃. 43 Ʉbenita Jesús majicarejameđa parʉrõreca, “Nʉjacʉ” ayʉ ʉ̃́re, arejameđa majicarĩduyʉ:
44 —Coyʉbejacʉ apevʉre. Cũiná nʉri, jã́đovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejameđa ʉ̃́re Jesús.
45 Ʉbenita coyʉre nʉrejameđa Jesúi borore. Que baru ecorĩ majibedejameđa Jesús põeva ne jã́inore. Quénora cʉrejameđa põecʉbenoi. Aru nʉrejaimađa põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, ʉ̃i yebai.