Save
Kọ Whọ Be Rehọ Ibroshọ Enana Ruiruo?
Ebaibol Na—Ovuẹ Vẹ O Riẹ Eva?
A ru rie fiki ahwo nọ a riẹ Ebaibol ziezi hi, maero enọ e rrọ egagọ Ileleikristi hi
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Ma gwọlọ riẹ oware nọ who roro kpahe ẹme nọ ọ rrọ Ikereakere nana (hayo evaọ obe ẹri nana). [Se Olezi 37:11, nọ a fodẹ evaọ abọ avọ 11 na.] Ẹvẹ who roro nọ akpọ na ọ te jọ nọ eruẹaruẹ nana i te rugba no? [Kuvẹ kẹ uyo.] Onana yọ oriruo orọ ẹruore gbe omosasọ nọ oghẹrẹ ahwo kpobi a rẹ sai wo no Ebaibol na ze.” Who te se edhe-ẹme nọ ọ rrọ obehru ẹwẹ-obe avọ 3 na no, whọ vẹ kẹe ibroshọ na.
Whọ sae dawo onana: Whọ tẹ be rehọ obe ọ Ebaibol Wuhrẹ na wuhrẹ Ebaibol kugbe ohwo nọ ọ rrọ okpichọche he, rehọ omoke jọ evaọ emuhọ hayo ekuhọ uwuhrẹ na ro se uzoẹme jọ kẹe evaọ ibroshọ na re ọ riẹ igogo eware nọ e rrọ Ebaibol na.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Efik, Fulfulde, Hausa, Igbo, Isoko, Oyibo, Tiv, gbe Yoruba.
Eme Ọ rẹ Via k’Omai Okenọ Ma te Whu?
A ru rie fiki ahwo nọ ahwo rai a whu
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Nọ ohwo nọ ma you o te whu, ma rẹ sai roro sọ o kpohọ obojọ gbe sọ ma te gbẹ sae wariẹ rue riẹ ẹdẹjọ. Kọ whọ sai roro no kpahe oghẹrẹ nọ ma rẹ jọ nọ ma te whu no?” [Kuvẹ kẹ uyo.] Who ve se Job 14:14, 15 jẹ ta nọ: “Obe nana u dhesẹ oria nọ ahwo mai nọ a whu no a rrọ gbe ẹruore nọ ma rẹ sai wo kpahe ae.”
Whọ sae dawo onana: Rovie uzoẹme ọsosuọ re who se edhe-ẹme avọ 4, jẹ ta nọ: “Me te zihe ze, ma te ta ẹme kpahe oghẹrẹ nọ Ebaibol ọ kẹ uyo onọ nana.” Nọ who te zihe, rehọ umutho idhe-ẹme jọ evaọ uzou avọ 9 ro leliei ta ẹme.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Efik, Gun, Hausa, Igbo, Isoko, Oyibo, Tiv, gbe Yoruba.
Whọ Rẹ Sae Jọ Ogbẹnyusu Ọghẹnẹ!
A ru rie fiki ahwo nọ a kpohọ isukulu tere he hayo enọ a riẹ obe ese ziezi hi
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Kọ who roro nọ o lọhọ re ma jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ? [Kuvẹ kẹ uyo. Who ve se Jemis 2:23.] A kere obe nana re u fi obọ họ kẹ omai jọ egbẹnyusu Ọghẹnẹ wọhọ epanọ Abraham ọ jọ.”
Whọ sae dawo onana: Evaọ iweze ọsosuọ ra hayo ozihebro, rehọ uzoẹme ọsosuọ na hayo abọ riẹ jọ ro dhesẹ epanọ ma re ro wuhrẹ Ebaibol kugbe ahwo.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Bariba, Efik, Gokana, Gun, Hausa, Igbo, Isoko, Khana (Ogoni), Oyibo, Tiv, gbe Yoruba.
A Satisfying Life—How to Attain It
A ru rie fiki ahwo nọ a wo isiuru kpahe egagọ họ
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Ma ruẹ nọ ahwo buobu a gwọlọ riẹ epanọ a sai gbe ro ru uzuazọ rai woma vi epanọ o rrọ. Ohwo nọ ẹbẹbẹ o re te oma ha ọ rrọ họ, yọ i re ru nọ ohwo o gbe wo evawere he. Ma te wo ẹbẹbẹ, ma rẹ nya bru omoni, hayo ogbẹnyusu ezi mai, hayo gwọlọ obe jọ hayo ovuẹ jọ evaọ Itanẹte nọ o sai fi obọ họ. Diẹse who roro nọ ma sae jọ wo ehrẹ nọ i re fi obọ họ? [Kuvẹ kẹ uyo.] U gbe ahwo jọ unu nọ a ruẹ inọ emamọ ehrẹ e rrọ Ebaibol na. Jọ me dhesẹ oriruo jọ kẹ owhẹ. [Dhesẹ uzou avọ 2 kẹe, je se ovo jọ evaọ usu eme ọ ahwo nọ a kere fihọ etẹe na.] Obe nana u dhesẹ epanọ ma sai ro wo evawere ziezi evaọ uzuazọ.”
Whọ sae dawo onana: Ohwo na o te mi owhẹ ibroshọ na, ta nọ: “A ta kẹ ahwo buobu no inọ eme buobu nọ e rrọ Ebaibol na e thọ. Me te zihe ze, mẹ te kẹ owhẹ oriruo jọ nọ u dhesẹ nọ Ebaibol na o rọwokugbe eware nọ egbaeriariẹ e kiẹ via.” Who te zihe se edhe-ẹme avọ 4 evaọ ẹwẹ-obe avọ 12 kẹe.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Oyibo.
The Origin of Life—Five Questions Worth Asking
A ru rie fiki izoge Ileleikristi nọ a bi wuhrẹ uwuhrẹ eghrorotha evaọ obọ isukulu, yọ a sae jẹ rehọ iẹe ta ẹme kugbe ahwo nọ e rọwo uwuhrẹ yena, gbe enọ e vro inọ Ọghẹnẹ ọ rrọ họ (A re fi ibroshọ nana họ ada evaọ usiuwoma n’uwou ruọ uwou hu.)
Epanọ a rẹ rọ rehọ iẹe ruiruo nọ whọ tẹ be ta ẹme kugbe ohwo nọ ọ rọwo uwuhrẹ eghrorotha hayo ọnọ ọ rọwo Ọghẹnẹ hẹ: “Enwenọ ebe kpobi nọ e ta ẹme kpahe emuhọ uzuazọ i wuhrẹ inọ ma hrerẹ no eware efa ze. Kọ who roro nọ uwuhrẹ ehrerẹtha na yọ uwuhrẹ jọ gheghe nọ a bi mu wuhrẹ manikọ a ruẹ otọ riẹ no inọ uzẹme? [Kuvẹ kẹ uyo.] Kọ u gbe fo re ma kiẹ otọ uwuhrẹ nana ziezi re ma riẹ sọ ọruẹ hayo uzẹme? Ibroshọ nana o ta ẹme kpahe eware jọ nọ e kẹ ahwo jọ imuẹro inọ ẹma a ma eware.”
Whọ sae dawo onana: Whọ tẹ rrọ obọ isukulu, fi ibroshọ na họ ehru emẹjẹ ra re who fiẹrohọ sọ u ti si emọ eklase ra jọ urru.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Oyibo.
Why Should We Worship God in Love and Truth?
A ru rie fiki ahwo egagọ Hindu
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Me muẹrohọ inọ whai ahwo India buobu wha rẹ lẹ kẹ obufihọ re wha sae duku uzẹme gbe elo. Kọ who roro nọ o r’oja re ma rehọ uyoyou gbe uzẹme gọ Ọghẹnẹ? [Kuvẹ kẹ uyo.] Joma se ẹme nọ Jesu ọ ta kpahe onana.” Se Jọn 4:24. Se edhe-ẹme avọ 4 evaọ ẹwẹ-obe avọ 3 je fi ibroshọ na họ ada kẹe.
Whọ sae dawo onana: Ta nọ: “Egba-egagọ Hindu jọ a rẹ ta nọ uzẹme kpahe Ọghẹnẹ o rrọ udu ohwo kpobi. Efa a rẹ ta nọ ikereakere efuafo na a rẹ jọ ruẹ uzẹme na. Oke ofa nọ me te zihe ze, ma te jọ ẹwẹ-obe avọ 4 ta kpahe onọ nọ o rrọ ukuhọ edhe-ẹme avọ 3 na, ‘Diẹse ma sae jọ ruẹ uzẹme nọ u no obọ Ọghẹnẹ ze?’”
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Oyibo.
The Pathway to Peace and Happiness
A ru rie fiki Ahwo egagọ Buddha
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada kẹ ohwo egagọ Buddha nọ ọ dina kpako no: “Mẹ riẹ nọ iruemu ewhọwhọhọ nọ e da akpọ na fia nẹnẹ, gbe oghẹrẹ nọ i bi kpomahọ emọ mai o be kẹ owhẹ uye wọhọ epanọ o be kẹ omẹ uye na. Eme who roro nọ o be whae ze nọ izoge buobu a be rọ roma kẹ ikpehre iruemu? [Kuvẹ kẹ uyo.] Kọ whọ riẹ nọ obe jọ nọ a kere no taure egagọ Ileleikristi, Hindu, gbe Muslim i te ti muhọ o ta ẹme kpahe onana? [Se 2 Timoti 3:1-3.] Iruemu nana e da ahwo oma fia dede nọ a bi kpohọ egagọ kẹse kẹse. [Se owọ avọ 7.] Obe nana u fi obọ họ kẹ omẹ riẹ eware jọ nọ ahwo buobu a re riẹ hẹ. Mẹ gwọlọ rehọ iẹe kẹ owhẹ re who sei?”
Whọ sae dawo onana: Nọ who te zihe bru ohwo na, daoma ru ei wo isiuru kpahe Ebaibol na, kẹsena who ve dhesẹ enọ nọ e rrọ uke obe na gbe ẹkpẹti nọ obe Ebaibol Wuhrẹ na ọ rrọ na kẹe. Ta kẹe nọ whọ wha obe Ebaibol Wuhrẹ na lele oma jẹ nọe sọ ọ gwọlọ rue riẹ. Dhesẹ ẹwẹ-obe nọ a ruẹrẹ izoẹme na họ kẹe, ọ tẹ salọ uzou nọ o were riẹ no, wha vẹ jariẹ se edhe-ẹme ọvo hayo ivẹ.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Oyibo.
Edhere nọ O Re Su Kpohọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ—Kọ Who Duku Ei No?
A ru rie fiki ahwo Africa
nOghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Who te muẹrohọ, egagọ i bi dhe ebuebu nẹnẹ. Kọ who roro nọ egagọ na kpobi a bi wuhrẹ Ẹme Ọghẹnẹ gbagba. [Kuvẹ kẹ uyo.] Ebaibol na ọ ta nọ ma muẹrohotọ re ma sae salọ egagọ uzẹme.” [Se 1 Ahwo Tẹsalonika 5:21.] Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ orọnikọ egagọ kpobi i bi wuhrẹ uzẹme na ha? [Kẹe ibroshọ na re who se edhe-ẹme avọ 3 evaọ uzou ọsosuọ na] Nọ orọnọ egagọ kpobi e sae jọ egagọ uzẹme he na, kọ ẹvẹ ma sae rọ riẹ ọrọ uzẹme? Obe nana u ti fi obọ họ kẹ owhẹ.
Whọ sae dawo onana: “Nọ ma tẹ be gọ Jihova evaọ edhere nọ ọ gwọlọ, o re you omai jẹ thomai. Oyejabọ nọ me te zihe ze ẹdẹfa ma te tẹ ẹme kpahe onọ nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 19 na nọ o ta nọ “Kọ Ọghẹnẹ Ọ Jẹ Egagọ Kpobi Rehọ?”
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Efik, Gun, Hausa, Igbo, Isoko, Oyibo, Tiv, gbe Yoruba.
Izi Ahwo nọ Awhuno—Kọ E Rẹ Sai Fiobọhọ K’owhẹ Manikọ E Rẹ Nwa Owhẹ Oma? Kọ Eghinẹ Rọ?
A ru rie fiki ahwo Africa
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Ahwo buobu a rọwo nnọ ahwo nọ a whu no a rrọ uzuazọ evaọ obojọ, yọ a rẹ sae jọ obei ruẹ ahwo nọ e rrọ obọ akpọ obonẹ, jẹ sae kpọ uzuazọ rai. Kọ ginọ uzẹme?” [Kuvẹ kẹ uyo.] Se Ọtausiuwoma Na 9:5, 10, jẹ ta nọ: “Kọ otẹrọnọ enọ i whu no a whu no riẹriẹriẹ, amono a bi ru ahwo roro nọ enọ i whu no a wo ẹzi jọ nọ ọ rrọ oria jọ? Uyo onọ nana o rrọ obe nana.” Kẹe ibroshọ na.
Whọ sae dawo onana: Ohwo na o te mi owhẹ ibroshọ na, rovie ẹwẹ-obe avọ 13 jẹ ta kẹe re o se edhe-ẹme ọsosuọ na. Ta kẹe nọ who ti zihe ze re wha gbẹ ta ẹme na haro.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Efik, Gun, Hausa, Igala, Igbo, Isoko, Oyibo, Tiv, gbe Yoruba.
The Guidance of God—Our Way to Paradise
A ru rie fiki ahwo Muslim nọ e be rria eria nọ a rẹ sae jọ wọso ae he nọ who te bi wuhrẹ Ebaibol kugbe ai
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ da: “Mẹ riẹ nnọ ahwo Muslim a rọwo inọ Ọghẹnẹ ọvo ọ rrọ, a tẹ jẹ rọwo eruẹaro na kpobi. Ogbẹrọnọ ere? [kuvẹ kẹ uyo.] Mẹ gwọlọ lele owhẹ ta ẹme kpahe eruẹaruẹ jọ nọ i dhesẹ nọ a ti ru otọakpọ na fihọ Aparadase. Iviena jọ me se eme nọ ọruẹaro na o kere kẹ owhẹ? [Se Aizaya 11:6-9.] U bi gbe ahwo buobu unu oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o ti ro ru onana. Ibroshọ nana o ta kpahe oware nọ eruẹaro na e ta kpahe ẹme nana.”
Whọ sae dawo onana: Otẹrọnọ ohwo na o mi owhẹ ibroshọ na, whọ vẹ ta inọ: “Obe Ọghẹnẹ” o ta nọ Aparadase Ọghẹnẹ ọ ma ohwo fihọ vẹre. Kọ whọ riẹ uzi nọ ohwo-akpọ ọ thọ nọ o soriẹ nọ Ọghẹnẹ o ro lei no Aparadase?’” Me te zihe ze ẹdẹfa mẹ te kẹ owhẹ uyo onọ yena. Nọ who te zihe, rehọ eme nọ e rrọ emuhọ uzoẹme nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 6 na ta ẹme kugbei.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Hausa, Oyibo, gbe Yoruba.
Real Faith—Your Key to a Happy Life
A ru rie fiki ahwo Muslim nọ e be rria eria nọ a rẹ sae jọ wọso ae he nọ who te bi wuhrẹ Ebaibol kugbe ai
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: Dhesẹ uwoho nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 16-17 na jẹ ta nọ: Uwoho nana u wo ohẹriẹ nọ oghẹrẹ nọ akpọ na ọ rrọ nẹnẹ. Kọ who roro nọ akpọ na ọ te jọ enẹ ẹdẹjọ? [Kuvẹ kẹ uyo.] Joma se eyaa jọ nọ e rrọ obe Ọghẹnẹ. [Se ikere jọ nọ a kere eme rai fihọ etẹe na no Ebaibol ra ze.] Ibroshọ nana ọ rẹ sai fi obọ họ kẹ omai wo uvi ẹrọwọ inọ eyaa itienana i ti rugba.”
Whọ sae dawo onana: Who te bi ku ẹme ra họ evaọ iweze ọsosuọ na, ta kẹ ohwo na inọ ọ salọ onọ jọ evaọ uke ibroshọ na. Whẹ avọ iẹe wha fi ẹdẹ họ nọ who ti ro zihe re whọ kẹe uyo onọ na.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Hausa, Oyibo, Tiv, gbe Yoruba.
Lasting Peace and Happiness—How to Find Them
A ru rie fiki ahwo China
Oghẹrẹ nọ a re ro fi ei họ ada: “Who te rri akpọ na nẹnẹ, eware nọ e rẹ wha ọkora h’omai oma e da riẹ fia. Eme u bi fi obọ họ kẹ owhẹ wo evawere ghelọ ebẹbẹ nọ who wo? [Kuvẹ kẹ uyo.] Ahwo buobu a wo evawere nẹnẹ fiki izi Ebaibol nọ a be rọ kpọ uzuazọ rai. [Se Olezi 119:1, 2.] Rekọ ahwo jọ a rẹ ta nọ Ebaibol na yọ obe ahwo iyibo. Rekọ mu ẹro họ eme nana. [Whọ vẹ ta ẹme no edhe-ẹme avọ 16 evaọ ẹwẹ-obe avọ 17 na ze.] Obe nana o ta ẹme kpahe epanọ ma sai ro wo uvi udhedhẹ gbe evawere.”
Whọ sae dawo onana: Ohwo na o te mi owhẹ obe na, who ve se ihie eme ọsosuọ nọ erọ edhe-ẹme avọ 18 evaọ ẹwẹ-obe 17 na kugbe ohwo na jẹ ta nọ: “Me te zihe ze ẹdẹfa, o te were omẹ re me dhesẹ oware nọ Ebaibol na ọ ta nọ ma rẹro riẹ.” Nọ who te zihe, ta kpahe ugogo ẹme jọ evaọ usu enọ e rrọ edhe-ẹme avọ 6 evaọ ẹwẹ-obe avọ 30.
Ibroshọ nana ọ rrọ ẹvẹrẹ Chinese gbe Oyibo.