Ọzino Kristi —Didi Otofa U Wo Kẹ Owhẹ?
“Eme ọ rẹ te jọ oka ẹtha ra gbe urere akpọ na?” —MAT. 24:3.
1. Uvi onọ vẹ ikọ Jesu a nọ riẹ?
OWARE wọhọ ikpe idu ivẹ nọ e vrẹ, ikọ ene Jesu a nọ riẹ onọ jọ okenọ a je lele iei t’ẹme evaọ Ugbehru Olivi. A nọ riẹ inọ: “Oke ovẹ eware nana ete via, gbe eme ọ rẹ te jọ oka ẹtha ra gbe urere akpọ na?” (Mat. 24:3) Ikọ na a jọ onọ nana fodẹ eware ivẹ nọ i wuzou gaga, “ẹtha ra” gbe “urere akpọ na.” Eme họ otofa eme nana?
2. Eme họ otofa ẹme na “urere”?
2 Ma te kake ta kpahe oware avivẹ nọ ikọ na a fodẹ na “urere,” onọ a fa no ubiẹme Griki na syn·teʹlei·a ze. Evaọ Ebaibol ọ New World Translation, oria kpobi nọ ubiẹme Griki na o jọ roma via, a fa riẹ “urere,” a tẹ fa te’los, ubiẹme Griki ọfa nọ otofa riẹ o kẹle onọ ma kake fodẹ na “ekuhọ.” A rẹ sae rehọ ẹme nọ a re ru evaọ obọ Ọgwa Uvie ro dhesẹ ohẹriẹ nọ o rrọ eme ivẹ nana. Urere ẹme họ ubrobọ ekuhọ riẹ, onọ oruẹme na ọ rẹ jọ raha omoke jọ kareghẹhọ ogbotu na eware nọ ọ be ta anwẹsiẹ o ve je dhesẹ epanọ a re ro fi ovuẹ na họ iruo. Ekuhọ ẹme na họ okenọ oruẹme na o bi nwrotọ no eplatfọmo. Epọvo na re, wọhọ epanọ Ebaibol i dhesẹ i rie, ẹme na “urere akpọ na” u dhesẹ etoke nọ u bi su kpohọ ekuhọ riẹ.
3. Eme họ eware jọ nọ e be romavia evaọ etoke ọzino Jesu?
3 Eme họ ọzino Jesu, onọ a jọ Ebaibol Isoko se “ẹtha” riẹ, onọ ikọ na a nọ kpahe na? A fa ẹme nana no ẹme Griki na, pa·rou·siʹa, ze.a Pa·rou·siʹa ọ Kristi, hayo ọzino riẹ, u muhọ okenọ a rehọ Jesu mu Ovie evaọ obọ odhiwu evaọ 1914, yọ ọzino riẹ na o ti kri te okenọ ọ te rọ tha te raha irumuomu evaọ ‘uye ulogbo na.’ (Mat. 24:21) Eware sa-sa wọhọ ekoko enọ a salọ na gbe ẹkparomatha rai kpobọ odhiwu, e be roma via evaọ etoke ọzino Jesu, hayo “edẹ urere” erọ uyerakpọ muomu nana. (2 Tim. 3:1; 1 Kọr. 15:23; 1 Tẹs. 4:15-17; 2 Tẹs. 2:1) Ma rẹ sae ta inọ etoke “urere akpọ na” (syn·teʹlei·a) avọ etoke ọzino (pa·rou·siʹa) Kristi yọ etoke ọvona.
Etoke Okrẹkri
4. Ẹvẹ ọzino Jesu ọ rọ wọhọ edẹ Noa?
4 Inọ pa·rou·siʹa yọ etoke okrẹkri o rọwokugbe ẹme nọ Jesu ọ ta kpahe ọzino riẹ. (Se Matiu 24:37-39.) Muẹrohọ inọ orọnikọ Jesu ọ rehọ ọzino riẹ wawo etoke okpẹkpẹe nọ Ẹvo na o ro ku evaọ edẹ Noa ha. Ikpoye, ọ rehọ ọzino riẹ wawo ikpe buobu nọ e vrẹ rite oke Ẹvo na. Onana họ etoke nọ Noa o je ro ku okọ na jẹ ta usiuwoma rite okenọ Ẹvo na ọ rọ ze. Eware nana e via evaọ ikpe buobu. Epọvo na re, ọzino Kristi o kẹre te eware sa-sa nọ e be via evaọ etoke urere na rite ekuhọ uye ulogbo na.—2 Tẹs. 1:6-9.
5. Ẹvẹ eme nọ e rrọ Eviavia uzou avọ 6 i ro dhesẹ inọ ọzino Jesu yọ etoke okrẹkri?
5 Eruẹaruẹ Ebaibol efa i ru rie vẹ inọ ọzino Kristi yọ etoke okrẹkri, orọnikọ ẹtha riẹ nọ ọ te rọ nyaze te raha irumuomu ọvo ho. Obe Eviavia o dhesẹ Jesu inọ ọ be dhẹ anyenya ọfuafo jegbe nọ a kẹ riẹ etu-uvie. (Se Eviavia 6:1-8.) Nọ a rehọ Jesu mu ovie no evaọ 1914, ẹsiẹ a ro dhesẹ iẹe wọhọ nọ “ọ be dhẹ vrẹ yọ o kpe avọ obọ-okparọ.” Ikere na e tẹ jẹ ta inọ enọ e dhẹ enyenya efa nọ i wo ovioma sa-sa a lele i rie. Enana yọ eruẹaruẹ nọ i dhesẹ ẹmo, ohọo, gbe ẹyao, eware nọ e via no evaọ etoke okrẹkri nọ a se “edẹ urere” na. Ma be ruẹ orugba eruẹaruẹ nana nẹnẹ.
6. Eme Eviavia uzou avọ 12 o lẹliẹ omai riẹ kpahe ọzino Kristi?
6 Eviavia uzou avọ 12 o tẹ jẹ ta kpahe eware efa nọ e via nọ a rehọ Uvie Ọghẹnẹ mu no evaọ obọ odhiwu. Ma jọ etẹe se kpahe ẹmo nọ a fi evaọ obọ odhiwu. Jesu Kristi, ọnọ a riẹ wọhọ Maekẹl evaọ obọ odhiwu na, gbe ikọ-odhiwu riẹ a tẹ họre Ẹdhọ avọ idhivẹri riẹ. Ẹmo nana a jọ gele Setan Ẹdhọ na avọ idhivẹri riẹ ziọ otọakpọ. Kẹsena ikere na e tẹ ta k’omai nọ, Ẹdhọ o wo ofu ọgaga, keme ọ “riẹ nọ oke riẹ o re kpẹkpẹre.” (Se Eviavia 12:7-12.) Fikiere, o rrọ vevẹ inọ ahwo-akpọ a be ria etoke uye nọ u bi dhe ẹgẹga anwẹnọ a rọ rehọ Uvie Kristi mu evaọ obọ odhiwu.
7. Eme Olezi avọ 2 o t’ẹme kpahe, kọ uvẹ eme onana u rovie fihọ?
7 A tẹ jẹ jọ Olezi avọ 2 ruẹaro kpahe eromuo Jesu wọhọ Ovie eva ugbehru Zayọn obọ odhiwu. (Se Olezi 2:5-9; 110:1, 2.) Olezi nana o te je dhesẹ nọ a kẹ ivie akpọ na gbe enọ e rrọ otọ rai uvẹ hayo etoke jọ nọ a rẹ rọ jiroro sọ a rẹ romakpotọ kẹ esuo Kristi. A hrẹ rai inọ a “wo areghẹ” re a jẹ gaviezọ kẹ “unuovẹvẹ.” Ẹhẹ, evaọ oke yena, “o ghale ahwo kpobi nọ a rọ ẹro [so Ọghẹnẹ]” ẹkwoma omaurokpotọ kẹ Jihova gbe Ovie nọ o ro mu. Ọzino Kristi u rovie uvẹ fihọ kẹ ivie akpọ na gbe enọ e rọ otọ rai re a kurẹriẹ.—Ol. 2:10-12.
Vuhu Oka na Mu
8, 9. Amono a ti vuhu oka ọzino Kristi mu jẹ riẹ oware nọ u dhesẹ?
8 Nọ ahwo Farisi a nọ Jesu kpahe okenọ Uvie na o te rọ ze, Jesu o te yo kẹ ae inọ orọnikọ oghẹrẹ “eka” nọ ahwo Farisi a bi rẹro rai Uvie na o te rọ tha ha. (Luk 17:20, 21) Enọ e rrọ eg’Ọghẹnẹ uzẹme he a te riẹ inọ Jesu ọ zino ho. Ẹvẹ a sae ginẹ rọ riẹ? A tube vuhu Jesu mu wọhọ Ovie nọ o ti su ai evaọ obaro ho. Nọ o rrọ ere na, kọ amono a ti vuhu oka ọzino Kristi mu jẹ riẹ oware nọ u dhesẹ?
9 Jesu ọ tẹ gbẹ ta haro nnọ oka na o te jọ vevẹ kẹ ilele riẹ wọhọ epanọ “agbrara ọ rẹ va eva abọ ehru jọ o ve lo mu abọ ọdekọ otọ ehru na.” (Se Luk 17:24-29.) U kiehọ gaga inọ Matiu 24:23-27 o dhesẹ vevẹ inọ oka ọzino omariẹ oye Jesu ọ jẹ ta kpahe na.
Oge nọ Ọ te Ruẹ Oka Na
10, 11. (a) Ẹvẹ ma kaki wo otoriẹ “oge” nọ Jesu ọ fodẹ evaọ Matiu 24:34 na? (b) Amono ilele Jesu a riẹ vevẹ inọ a rrọ usu “oge” nọ ọ fodẹ na?
10 Okejọ nọ u kpemu, Uwou-Eroro Na o ta nọ eva ikpe-udhusoi ọsosuọ, “oge ọnana” nọ a t’ẹme te eva Matiu 24:34 na u dhesẹ oge ọrọ ahwo Ju nọ e rọwo Jesu hu.b Areghẹ ọ rrọ ẹme ọyena, keme eria efa kpobi nọ Jesu ọ jọ rehọ “oge ọnana” ba ẹme ta, ọ rehọ e riẹ ta ẹme ezi hi, yọ ẹsibuobu, Jesu o fi ẹme na “oyoma” bae ro dhesẹ oghẹrẹ nọ oge nọ ọ be t’ẹme kpahe na ọ rrọ. (Matiu 12:39; 17:17; Mak 8:38) Fikiere, Uwou-Eroro Na u dhesẹ inọ evaọ oke mai nana, oge nọ Jesu ọ fodẹ na u dikihẹ kẹ “oge” ahwo omuomu nọ a rẹ te ruẹ oka ọ “urere akpọ na” (syn·teʹlei·a) gbe ekuhọ (teʹlos) riẹ.
11 Evaọ uzẹme, okenọ Jesu o te fi ẹme oyoma ba “oge” rọ t’ẹme, kiyọ irumuomu nọ e jọ evaọ oke riẹ ọ be ta kpahe. Kọ nwanọ ahwo muomu erọ oke riẹ ọ rehọ eme riẹ nọ e rrọ Matiu 24:34 na dhesẹ re? Kareghẹhọ inọ ilele ene Jesu a “lẹlẹ” nya bru ei. (Mat. 24:3) Nọ o rọnọ Jesu ọ rehọ uvumọ ẹme oyoma dhesẹ ahwo nọ “oge ọnana” o dhesẹ evaọ okenọ o je lele ikọ riẹ t’ẹme he na, ababọ avro ikọ na a rẹ sae rọwo inọ te ai te ibe ilele rai a rẹ te jọ usu “oge” nọ ọ rẹ te vrẹ hẹ “bẹsenọ eware enana kpobi e te gba no.”
12. Didi oware eme nọ e wariẹ Matiu 24:34 na họ i dhesẹ kpahe ahwo nọ Jesu o wo họ iroro okenọ ọ fodẹ “oge” na?
12 Ẹvẹ o sai ro mu omai ẹro inọ ere ẹme na ọ ginẹ rrọ? Ma tẹ roma totọ kiẹ eme nọ e wariẹ e riẹ họ. Eva Matiu 24:32, 33, Jesu ọ ta nọ: ‘Wha jọ ure ojo rehọ uwuhrẹ riẹ: nọ egha riẹ e be nwane lọhọ, jẹ be ta ebe, wha vẹ riẹ nọ uvewhru o kẹle ino. Whaọ ere, nọ wha ruẹ eware enana kpobi, wha riẹ nọ ọ kẹle unuẹthẹ no.’ (Wawo Mak 13:28-30; Luk 21:30-32.) Kẹsena ma te se eva Matiu 24:34 inọ: ‘Uzẹme mẹ ta kẹ owhai, oge ọnana ọ rẹ te vrẹ hẹ bẹsenọ eware enana kpobi e te gba no.’
13, 14. Fikieme ma sae rọ ta inọ “oge” nọ Jesu ọ fodẹ na họ ilele riẹ?
13 Ẹme nọ Jesu ọ be jọ etenẹ ta na họ, ilele riẹ nọ a be te rọ ẹzi ọfuafo wholo kẹle na họ enọ e sai ti wo otoriẹ “eware enana kpobi” nọ e te via na. Fikiere, ilele riẹ Jesu ọ jẹ ta kpahe nọ ọ ta inọ: “Oge ọnana ọ rẹ te vrẹ hẹ bẹsenọ eware enana kpobi e te gba no.”
14 Wo ohẹriẹ no enọ e rrọ eg’Ọghẹnẹ uzẹme he, orọnikọ ilele Jesu a te ruẹ oka na ọvo ho rekọ a te riẹ oware nọ u dhesẹ. A te “rehọ uwuhrẹ” no oka na ze, a vẹ te jẹ “riẹ” uzedhe oware nọ u dhesẹ. A rẹ te ruẹ vevẹ inọ ‘ọ kẹle unuẹthẹ no.’ Dede nọ ahwo Ju enọ e rọwo ho avọ uvi Ileleikristi nọ a wholo na a ruẹ orugba ọsese ọrọ eme ọ Jesu eva ikpe-udhusoi ọsosuọ, ilele ẹrọwọ riẹ na ọvo a wo otoriẹ eware nọ a ruẹ.
15. (a) Amono a ru “oge” ọgbọna nọ Jesu ọ fodẹ na via? (b) Fikieme ma gbẹ sai ro kele uzedhe etoke nọ “oge ọnana” nọ Jesu ọ fodẹ na o kri te he? (Rri ẹkpẹti nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 25.)
15 Enọ e karọ otoriẹ ẹme Ọghẹnẹ nẹnẹ a bi roro nọ ‘eka nọ a re ro vuhu’ ọzino Jesu mu e re romavia ha. A roro nọ epanọ eware e rrọ anwẹdẹ ere e gbẹ rrọ. (2 Pita 3:4) Wo ohẹriẹ, uvi inievo Kristi nọ a rọ ẹzi wholo, utu Jọn ọgbọna, a ruẹ oka na vevẹ wọhọ elo egbrara, a te je wo otoriẹ oka na. Utu Ileleikristi nana nọ a wholo na họ “oge” orọ oke onana nọ ọ te vrẹ hẹ “bẹsenọ eware enana kpobi e te gba no.”c Onana u dhesẹ inọ inievo Kristi nọ a wholo na, ejọ rai e te gbẹ jọ otọakpọ na eva okenọ uye ulogbo nọ a ruẹaro riẹ na u ti ro muhọ.
‘Wha Rroro’
16. Eme ilele Jesu kpobi a re ru hrọ?
16 Re a vuhu oka na mu ọvo u te he. Jesu ọ ta nọ: ‘Ẹme nọ mẹ ta kẹ owhai na, ahwo kpobi mẹ ta kẹ: Wha rroro.’ (Mak 13:37) Onana u w’uzou gaga k’omai kpobi nẹnẹ whọ make rrọ usu enọ a wholo hayo otu obuobu na. O vrẹ ikpe 90 no anwẹnọ a rọ rehọ Jesu mu Ovie eva obọ odhiwu evaọ 1914. Dede nọ o rẹ sae jọ bẹbẹ, ma rẹ ruẹrẹ oma kpahe hrọ, jẹ hai rroro. Ma rẹ sai ru onana otẹrọnọ ma be hae kareghẹhọ inọ Kristi ọ ze no evaọ ogaga Uvie dede nọ ma be rue riẹ hẹ. Onana o rẹ jẹ lẹliẹ omai riẹ inọ kẹle na ọ te nyaze te raha ewegrẹ riẹ evaọ “okenọ [ma] roro ho.”—Luk 12:40.
17. Eme otoriẹ ọzino Kristi o rẹ lẹliẹ omai wo, kọ eme o rẹ jọ ọtamuo mai?
17 Otoriẹ ọzino Kristi nọ ma re wo u re fiobọhọ k’omai wo oma ovẹrẹ vi epaọ ọsosuọ. Ma riẹ nọ Jesu ọ zino yọ wọhọ Ovie nọ a rẹ ruẹ hẹ, o muhọ esu no evaọ obọ odhiwu anwọ 1914. Kẹle na ọ te nyaze te raha irumuomu, ọ vẹ te wha inwene ilogbo ziọ otọakpọ na. Fikiere, joma gbaemu vi epaọ anwẹdẹ re ma w’obọ ziezi evaọ iruo nọ Jesu ọ ruẹaro riẹ na inọ: ‘A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere na [teʹlos] u te zi te.’—Mat. 24:14.
[Oruvẹ-obotọ]
a Ma rẹ sae ruẹ otofa pa·rou·siʹa nọ ma te rri ohẹriẹ nọ o rrọ ẹme nọ a ta kpahe okenọ Pọl ukọ na ọ tẹ “riẹ” evaọ udevie inievo na gbe okenọ ọ “riẹ hẹ,” eva obe 2 Ahwo Kọrint 10:10, 11 gbe Ahwo Filipai 2:12. Rọkẹ oruvẹ ẹme nana, rri Insight on the Scriptures, Uko avọ 2, ẹwẹ-obe avọ 676-679.
b Rri Uwou-Eroro Na, November 1, 1995, ẹwẹ-obe avọ 11-15, 19, 30, 31.
c O wọhọ nọ etoke ọ “oge nana” onọ a fodẹ evaọ obe Matiu na o rọwo kugbe etoke nọ eruẹaruẹ ọsosuọ orọ obe Eviavia e ta kpahe na. (Evia. 1:10–3:22) Eruẹaruẹ nana kpahe ẹdẹ Olori na u muhọ erugba anwọ 1914 ze rite okenọ ọrọ urere enọ a wholo na o re whu jẹ kparoma no.—Rri obe na Revelation—Its Grand Climax At Hand!, ẹwẹ-obe avọ 24, edhe-ẹme avọ 4.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ ma rọ riẹ inọ ọzino Jesu yọ etoke okrẹkri?
• Amono a vuhu oka ọzino Jesu mu jẹ riẹ oware nọ u dhesẹ?
• Amono họ oge ọnana nọ a fodẹ eva Matiu 24:34 na?
• Fikieme ma gbẹ sai ro kele uzedhe okenọ “oge ọnana” o kri te he?
[Etehe nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 25]
Kọ Ma Sai Kele Epanọ “Oge Ọnana” O Kri Te?
A rẹ mae rehọ ẹme na “oge” ta ẹme kpahe ahwo ikpe sa-sa nọ e rria etoke jọ hayo oke nọ oware jọ o rọ via. Wọhọ oriruo, Ọnyano 1:6 o ta k’omai nọ: ‘Kẹsena Josẹf o tezi whu, gbe imoni riẹ, jegbe oge ọyena kpobi.’ A yẹ Josẹf avọ inievo riẹ ukpe ọvona ha, rekọ a rria evaọ etoke ọvona. Inievo Josẹf jọ nọ a yẹ no taure a te ti yẹ ọyomariẹ a jọ usu ‘oge ọyena.’ Josẹf ọ kake rehọ ejọ rai whu. (Emu. 50:24) Nọ a yẹ Josẹf no, a jọ “oge ọyena” yẹ emọ efa, wọhọ Bẹnjamin, yọ o sae jọnọ a gbẹ jọ uzuazọ okenọ Josẹf o whu no.
Fikiere ma tẹ be rehọ ẹme na “oge” rọ ta kpahe ahwo nọ e be rria etoke jọ, a rẹ sae fodẹ epanọ etoke yena o kri te he, ajokpanọ ohwo ọ riẹ emuhọ gbe ekuhọ oge na, yọ epanọ oge na o kri te o gbe je theri hrọ họ. Fikiere, nọ Jesu ọ fodẹ “oge ọnana” eva Matiu 24:34, orọnikọ o bi dhesẹ oghẹrẹ nọ ilele riẹ a re ro kele oke nọ “edẹ urere” na u ti ro kuhọ họ. Ukpoye, Jesu ọ nyaharo ta inọ a te riẹ “ẹdẹ ọyena gbe oke oyena” ha.—2 Tim. 3:1; Mat. 24:36.
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]
Nọ a rọ etu-uvie tu Jesu no evaọ 1914, a te dhesẹ iẹe wọhọ nọ o wo “obọ-okparọ”
[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]
“Oge ọnana ọ rẹ te vrẹ hẹ bẹsenọ eware enana kpobi e te gba no”