EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA

1 Rodokmeň* Ježiša Krista,* syna Dávida,+ syna Abraháma:+

17 Od Abraháma po Dávida bolo 14 generácií, od Dávida po odvedenie Židov do Babylona 14 generácií a od odvedenia Židov do Babylona po Krista 14 generácií.

18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, ale pred tým, ako sa vzali, sa ukázalo, že je tehotná pôsobením svätého ducha.*+ 19 Jej manžel Jozef bol spravodlivý človek a nechcel ju vystaviť verejnej hanbe. Preto sa rozhodol, že sa s ňou tajne rozvedie.+ 20 Ale keď si to premyslel, zjavil sa mu vo sne Jehovov* anjel a povedal mu: „Jozef, syn Dávida, neboj sa vziať si domov svoju manželku Máriu, lebo otehotnela* pôsobením svätého ducha.+ 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš,*+ lebo on vyslobodí* svoj ľud z hriechov.“+ 22 Toto všetko sa stalo, aby sa splnilo to, čo povedal Jehova* prostredníctvom svojho proroka: 23 „Panna otehotnie a porodí syna a dajú mu meno Immanuel,“+ čo v preklade znamená „S nami je Boh“.+

24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, čo mu prikázal Jehovov* anjel, a vzal svoju manželku k sebe domov. 25 Ale nemal s ňou styk, kým neporodila syna,+ a dal mu meno Ježiš.+

2 Ježiš sa narodil v Betleheme+ v Judei za dní kráľa Herodesa.*+ Potom prišli do Jeruzalema astrológovia* z východu 2 a pýtali sa: „Kde je ten kráľ Židov, ktorý sa nedávno narodil?+ Keď sme boli na východe, videli sme jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“* 3 Keď to počul kráľ Herodes, znepokojil sa a celý Jeruzalem s ním. 4 Zvolal všetkých hlavných kňazov a znalcov Zákona a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Kristus.* 5 Odpovedali mu: „V Betleheme+ v Judei, lebo prorok napísal: 6 ‚A ty, Betlehem v judskej krajine, zďaleka nie si najbezvýznamnejší v očiach judských vládcov, lebo z teba vyjde vládca, ktorý bude pastierom môjho ľudu Izraela.‘“+

7 Vtedy Herodes tajne zavolal astrológov a zistil od nich, kedy presne sa objavila tá hviezda. 8 Potom ich poslal do Betlehema a povedal im: „Choďte a nájdite to dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi to, aby som sa mu mohol ísť pokloniť aj ja.“ 9 Astrológovia si kráľa vypočuli a vydali sa na cestu. A hviezda, ktorú videli, keď boli na východe,+ išla pred nimi a nakoniec sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. 10 Keď videli, že sa zastavila,* veľmi sa potešili. 11 Vošli do domu, a keď uvideli dieťa s jeho matkou Máriou, pokľakli a poklonili sa mu. Otvorili svoje pokladnice a obdarovali ho zlatom, kadidlovou živicou a myrhou.* 12 Ale keďže ich Boh vo sne varoval,+ aby sa nevracali k Herodesovi, odišli do svojej krajiny inou cestou.

13 Keď odišli, Jozefovi sa vo sne zjavil Jehovov* anjel+ a povedal mu: „Vstaň, vezmi dieťa a jeho matku a uteč do Egypta. Zostaň tam, kým ti nepoviem, že sa môžeš vrátiť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zabil.“ 14 Jozef teda vstal, ešte v noci vzal dieťa a jeho matku a šiel s nimi do Egypta. 15 Zostal tam až do Herodesovej smrti. Tak sa splnilo to, čo povedal Jehova* prostredníctvom svojho proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“+

16 Keď Herodes zistil, že ho astrológovia oklamali, veľmi sa rozzúril a dal v Betleheme a celom okolí zabiť všetkých chlapcov vo veku do dvoch rokov podľa toho, čo sa o veku dieťaťa dozvedel od astrológov.+ 17 Vtedy sa splnili slová proroka Jeremiáša: 18 „V Ráme bolo počuť plač a veľký nárek. To Ráchel+ oplakávala svoje deti a nechcela sa dať utešiť, lebo o ne prišla.“+

19 Keď Herodes zomrel, Jozefovi sa v Egypte zjavil vo sne Jehovov* anjel+ 20 a povedal: „Vstaň, vezmi dieťa a jeho matku a choď do izraelskej krajiny, lebo tí, ktorí chceli dieťa pripraviť o život, sú mŕtvi.“ 21 A tak vzal dieťa a jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny. 22 Ale keď sa dopočul, že v Judei vládne namiesto Herodesa jeho syn Archelaos, bál sa tam ísť. A keď ho ešte aj Boh vo sne varoval,+ odišiel do Galiley.+ 23 Usadil sa v meste Nazaret+ a tak sa splnilo to, čo predpovedali proroci: „Bude sa nazývať Nazaretský.“*+

3 V tých dňoch prišiel Ján+ Krstiteľ a zvestoval+ v judskej pustatine: 2 „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo.“+ 3 To je ten, o ktorom povedal prorok Izaiáš:+ „Niekto volá v pustatine: ‚Pripravte Jehovovu* cestu, vyrovnajte jeho chodníky!‘“+ 4 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo pása kožený opasok.+ Živil sa kobylkami a medom divých včiel.+ 5 Prichádzali k nemu ľudia z Jeruzalema, celej Judey a celého kraja okolo Jordánu.+ 6 Otvorene vyznávali svoje hriechy a on ich krstil* v rieke Jordán.+

7 Keď videl, že prichádza aj mnoho farizejov a saducejov+ a chcú sa dať pokrstiť, povedal im: „Potomstvo vreteníc,+ kto vám povedal, že môžete uniknúť prichádzajúcemu hnevu?+ 8 Najprv prejavujte pokánie svojimi skutkami.* 9 Nemyslite si, že si môžete hovoriť: ‚Naším otcom je Abrahám.‘+ Hovorím vám, že Boh dokáže stvoriť Abrahámovi deti z týchto kameňov. 10 Sekera je už priložená ku koreňom stromov. Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.+ 11 Ja vás krstím vodou, pretože sa kajáte,+ ale ten, ktorý prichádza po mne, má väčšiu moc ako ja a nie som hodný ani vyzuť mu sandále.+ On vás bude krstiť svätým duchom+ a ohňom.+ 12 Má v ruke vejačku* a vyčistí svoje mlatovisko.* Pšenicu zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli neuhasiteľným ohňom.“+

13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu, aby ho Ján pokrstil.+ 14 Ale on sa tomu bránil a hovoril: „Prichádzaš ku mne, aby som ťa pokrstil? Veď ty by si mal pokrstiť mňa.“ 15 Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz tak, lebo je to potrebné a vykonáme tak všetko, čo je správne.“ Potom sa tomu Ján prestal brániť. 16 Keď bol Ježiš pokrstený, ihneď vyšiel z vody. V tej chvíli sa otvorili nebesia+ a on* videl, ako naňho* zostupuje Boží duch v podobe holubice.*+ 17 Nato sa z neba ozval hlas:+ „Toto je môj milovaný Syn,+ z ktorého mám radosť.“*+

4 Potom duch priviedol Ježiša do pustatiny a tam ho pokúšal+ Diabol.+ 2 Keď sa postil 40 dní a 40 nocí, vyhladol. 3 Vtedy k nemu prišiel Pokušiteľ+ a povedal mu: „Ak si Boží syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ 4 Ale Ježiš mu povedal: „Je napísané: ‚Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Jehovových* úst.‘“+

5 Potom ho Diabol vzal do svätého mesta,+ postavil ho na chrámové cimburie*+ 6 a povedal mu: „Ak si Boží syn, skoč dolu, lebo je napísané: ‚Dá svojim anjelom príkaz‘ a ‚ponesú ťa na rukách, aby si si neudrel nohu o kameň‘.“+ 7 Ježiš mu povedal: „Ale je tiež napísané: ‚Nebudeš skúšať Jehovu,* svojho Boha.‘“+

8 Potom ho Diabol zobral na veľmi vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu.+ 9 Povedal mu: „Dám ti toto všetko, ak padneš na kolená a budeš ma uctievať.“* 10 Ježiš mu odpovedal: „Odíď, Satan! Lebo je napísané: ‚Jehovu,* svojho Boha, budeš uctievať+ a iba jemu budeš slúžiť.‘“*+ 11 Vtedy od neho Diabol odišiel.+ A prišli anjeli a slúžili mu.+

12 Keď sa Ježiš dopočul, že Ján bol uväznený,+ odišiel do Galiley.+ 13 Potom opustil Nazaret a usadil sa v Kafarnaume,+ prímorskom meste na území Zebulúna a Naftaliho. 14 Tak sa splnili slová proroka Izaiáša: 15 „Galilea národov, krajina Zebulúna a Naftaliho, ktorá ležíš na ceste k moru, na druhej strane* Jordánu! 16 Ľud, ktorý bol v tme, uvidel veľké svetlo a na tých, ktorí žili v tieni smrti, zažiarilo svetlo.“+ 17 Od toho času začal Ježiš zvestovať a hovoriť: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské Kráľovstvo.“+

18 Keď kráčal popri Galilejskom mori, uvidel dvoch bratov, rybárov, ako hádžu do mora sieť. Bol to Šimon, nazývaný Peter,+ a jeho brat Andrej.+ 19 Povedal im: „Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí.“+ 20 Oni okamžite nechali svoje siete a nasledovali ho.+ 21 Potom išiel ďalej a videl iných dvoch bratov, Zebedejovho syna Jakuba a jeho brata Jána.+ Boli v člne a so svojím otcom Zebedejom opravovali siete. Ježiš zavolal aj ich+ 22 a oni hneď opustili čln i svojho otca a nasledovali ho.

23 A Ježiš prechádzal celou Galileou,+ vyučoval v synagógach,+ zvestoval dobrú správu o Kráľovstve a uzdravoval ľudí s najrôznejšími chorobami a ťažkosťami.+ 24 Správy o ňom sa rozšírili po celej Sýrii. Ľudia k nemu privádzali všetkých, ktorí trpeli rôznymi chorobami a bolesťami,+ boli posadnutí démonmi,+ mali epilepsiu+ či boli ochrnutí, a on ich uzdravoval. 25 Preto ho nasledovali veľké zástupy z Galiley, Dekapolisu,* Jeruzalema, Judey a spoza* Jordánu.

5 Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci prišli k nemu. 2 A začal rozprávať a vyučoval ich:

3 „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby,*+ lebo im patrí nebeské Kráľovstvo.

4 Šťastní sú tí, ktorí smútia, lebo budú potešení.+

5 Šťastní sú mierni,*+ lebo zdedia zem.+

6 Šťastní sú hladní a smädní+ po spravodlivosti, lebo budú nasýtení.*+

7 Šťastní sú milosrdní,+ lebo im bude prejavené milosrdenstvo.

8 Šťastní sú tí, ktorí majú čisté srdce,+ lebo uvidia Boha.

9 Šťastní sú tí, ktorí prinášajú pokoj,*+ lebo budú nazvaní Božími synmi.

10 Šťastní sú tí, ktorí sú prenasledovaní za to, že konajú, čo je správne,*+ lebo im patrí nebeské Kráľovstvo.

11 Šťastní ste, keď vás ľudia urážajú,+ prenasledujú+ a šíria o vás zlomyseľné klamstvá za to, že ste mojimi učeníkmi.+ 12 Tešte sa a veľmi sa radujte,+ pretože máte v nebesiach veľkú odmenu.+ Lebo tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.+

13 Vy ste soľ+ zeme. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, ako ju získa späť? Nie je už dobrá na nič, iba na vyhodenie,+ aby po nej ľudia šliapali.

14 Vy ste svetlo sveta.+ Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá prehliadnuť. 15 A keď ľudia rozsvietia lampu, nepostavia ju pod kôš,* ale na stojan, aby svietila všetkým v dome.+ 16 Tak nech svieti vaše svetlo,+ aby ľudia videli vaše dobré skutky+ a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach.+

17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon a Prorokov.* Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.+ 18 Uisťujem vás, že ani jediné písmenko, ani jediná čiarka zo Zákona nezostanú nesplnené. To by skôr zaniklo nebo a zem.+ 19 Preto každý, kto porušuje jedno z prikázaní, hoci aj to najmenšie, a učí to aj druhých ľudí, bude považovaný za nevhodného pre nebeské Kráľovstvo.* Ale každý, kto ich dodržiava a vyučuje, bude považovaný za vhodného pre nebeské Kráľovstvo.* 20 Hovorím vám, že ak nebudete spravodlivejší* ako znalci Zákona a farizeji,+ nevojdete do nebeského Kráľovstva.+

21 Počuli ste, že vašim predkom bolo povedané: ‚Nezavraždíš.+ Kto sa dopustí vraždy, bude sa zodpovedať pred súdom.‘+ 22 Ale ja vám hovorím, že pred súdom sa bude zodpovedať aj ten, kto sa neprestáva hnevať+ na svojho brata. A kto nazve svojho brata pohŕdavými slovami, bude sa zodpovedať pred najvyšším súdom.* A každý, kto svojho brata označí za bezbožného blázna,* podlieha ohňu gehenny.*+

23 Ak teda nesieš dar na oltár+ a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, 24 nechaj svoj dar pred oltárom. Najprv sa choď zmieriť so svojím bratom a potom sa vráť a obetuj svoj dar.+

25 Rýchlo sa zmier s tým, kto ťa chce žalovať na súde, kým ste ešte na ceste tam, aby ťa žalobca nevydal sudcovi a sudca súdnemu zriadencovi a aby si neskončil vo väzení.+ 26 Hovorím ti, že odtiaľ nevyjdeš, kým nesplatíš všetko do poslednej mince.*

27 Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš.‘*+ 28 Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa pozerá na nejakú ženu+ tak, že po nej začne túžiť, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.+ 29 Ak ťa teda tvoje pravé oko zvádza na hriech,* vylúp ho a odhoď.+ Lebo je pre teba lepšie, aby si prišiel o nejakú časť tela, než aby bolo celé tvoje telo hodené do gehenny.*+ 30 A ak ťa tvoja pravá ruka zvádza na hriech,* odsekni ju a odhoď.+ Lebo je pre teba lepšie, aby si prišiel o nejakú časť tela, než aby sa celé tvoje telo dostalo do gehenny.*+

31 Bolo tiež povedané: ‚Kto sa rozvádza so svojou manželkou, nech jej dá potvrdenie o rozvode.‘+ 32 Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa rozvádza s manželkou z iného dôvodu ako pre nemravnosť,* vystavuje ju cudzoložstvu. A kto sa ožení s rozvedenou ženou,* cudzoloží.+

33 A počuli ste, že vašim predkom bolo povedané: ‚Nebudeš prisahať bez toho, aby si to splnil.+ Čo si Jehovovi* prisahal, to splníš.‘+ 34 Ale ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte+ – ani na nebo, lebo je Božím trónom, 35 ani na zem, lebo je Božou podnožou,+ ani na Jeruzalem, lebo je mestom veľkého Kráľa.+ 36 Neprisahajte ani na svoju hlavu, lebo nemôžete zmeniť ani jediný vlas na biely alebo na čierny. 37 Nech vaše ‚áno‘ znamená áno, vaše ‚nie‘ nie,+ lebo to, čo je navyše, pochádza od toho zlého.+

38 Počuli ste, že bolo povedané: ‚Oko za oko a zub za zub.‘+ 39 Ale ja vám hovorím: Neodporujte zlému človeku. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé.+ 40 Ak sa chce s tebou niekto súdiť a vziať ti spodný odev, nechaj mu aj vrchný.+ 41 A ak ťa niekto oprávnený núti, aby si mu slúžil a šiel s ním jednu míľu,* choď s ním dve míle. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba požičať.*+

43 Počuli ste, že bolo povedané: ‚Budeš milovať svojho blížneho+ a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov+ a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.+ 45 Tak dokážete, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach,+ lebo on necháva slnko vychádzať nad zlými i nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých i nespravodlivých.+ 46 Veď ak milujete len tých, ktorí milujú vás, zaslúžite si nejakú odmenu?+ Nerobia to isté aj vyberači daní? 47 A čo mimoriadne robíte, ak zdravíte iba svojich bratov? Nerobia to isté aj ľudia z národov? 48 Teda buďte dokonalí,* ako je dokonalý váš nebeský Otec.+

6 Dávajte si pozor, aby ste nerobili dobré skutky len preto, aby to ľudia videli,+ lebo nedostanete odmenu od svojho Otca, ktorý je v nebesiach. 2 Preto keď dávaš dary chudobným, neupozorňuj na seba,* ako to robia pokrytci v synagógach a na uliciach, aby ich ľudia oslavovali. Uisťujem vás, že už dostali svoju odmenu. 3 Keď dávaš dary chudobným, nech tvoja ľavá ruka nevie, čo robí pravá. 4 Tak tvoje dary zostanú utajené a tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, ťa odmení.+

5 A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci.+ Tí pri modlitbe radi stoja v synagógach a na rohoch hlavných ulíc, aby ich ľudia videli.+ Uisťujem vás, že už dostali svoju odmenu. 6 Ale ty, keď sa modlíš, choď do svojej izby, zavri za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je ľudským očiam skrytý.+ Potom ťa tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odmení. 7 Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté, ako to robia ľudia z národov, ktorí si myslia, že budú vypočutí, lebo sa dlho modlia. 8 Nebuďte ako oni. Veď váš Otec vie, čo potrebujete,+ skôr ako ho poprosíte.

9 Vy sa modlite takto:+

‚Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí* tvoje meno.+ 10 Nech príde tvoje Kráľovstvo.+ Nech sa deje tvoja vôľa,+ ako v nebi, tak i na zemi.+ 11 Daj nám chlieb na tento deň+ 12 a odpusť nám naše dlhy, ako aj my odpúšťame svojim dlžníkom.+ 13 A nedovoľ, aby sme podľahli pokušeniu,*+ ale osloboď nás od toho zlého.‘+

14 Ak odpustíte ľuďom ich previnenia, aj váš nebeský Otec odpustí vám.+ 15 Ale ak ľuďom neodpustíte ich previnenia, ani váš Otec neodpustí vám.+

16 Keď sa postíte,+ netvárte sa* strápene ako pokrytci, ktorí zanedbávajú svoj vzhľad,* aby druhí videli, že sa postia.+ Uisťujem vás, že už dostali svoju odmenu. 17 Ale ty, keď sa postíš, natri si hlavu olejom a umy si tvár, 18 aby to, že sa postíš, nevideli ľudia, ale tvoj Otec, ktorý je skrytý ľudským očiam. Potom ťa tvoj Otec, ktorý sa pozerá v skrytosti, odmení.

19 Nezhromažďujte si* poklady na zemi,+ kde ich ničia mole a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. 20 Zhromažďujte si poklady v nebi,+ kde ich mole ani hrdza neničia+ a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. 21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

22 Oko je lampou tela.+ Ak je teda tvoje oko zaostrené,* celé tvoje telo bude jasné.* 23 Ale ak je tvoje oko závistlivé,*+ celé tvoje telo bude tmavé. A ak je svetlo, ktoré je v tebe, tmou, aká veľká je to tma!

24 Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, pretože ak bude jedného milovať, druhého bude nenávidieť,+ a ak bude jednému oddaný, druhým bude pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu aj bohatstvu.+

25 Preto vám hovorím: Nerobte si* prílišné starosti+ o svoj život,* teda o to, čo budete jesť alebo čo budete piť, ani o svoje telo, teda o to, čo si oblečiete.+ Či neznamená život* viac ako jedlo a telo viac ako odev?+ 26 Pozorne sledujte vtáky na nebi:+ nesejú, nežnú ani nezhromažďujú do sýpok, ale váš nebeský Otec ich živí. Či nie ste cennejší ako ony? 27 Kto z vás si môže predĺžiť život čo len o malú chvíľu* tým, že je úzkostlivý?+ 28 A prečo si robíte starosti o to, čo si oblečiete? Poučte sa z toho, ako rastú poľné ľalie: nenamáhajú sa ani nepradú, 29 ale hovorím vám, že ani Šalamún+ v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jedna z nich. 30 Keď Boh takto oblieka lúčne kvety, ktoré sú dnes tu a zajtra ich hodia do pece, nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní? 31 Teda nikdy nebuďte úzkostliví+ a nehovorte: ‚Čo budeme jesť?‘ alebo ‚Čo budeme piť?‘ alebo ‚Čo si oblečieme?‘+ 32 Lebo za tým všetkým sa naháňajú národy. Váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.

33 Preto dávajte na prvé miesto Kráľovstvo a to, čo Boh považuje za správne,* a on vám dá všetko ostatné.+ 34 Teda netrápte sa nad zajtrajším dňom,+ lebo zajtrajšok bude mať svoje vlastné starosti. Každý deň má dosť svojich problémov.

7 Nesúďte,*+ aby ste neboli súdení. 2 Lebo ako súdite druhých, tak budete súdení,+ a akou mierou meriate, takou odmerajú vám.+ 3 Prečo sa pozeráš na smietku v oku svojho brata, ale trám vo vlastnom oku si nevšímaš?+ 4 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka,‘ keď ty sám máš v oku trám? 5 Pokrytec! Najprv vyber trám zo svojho oka a potom jasne uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.

6 Nedávajte psom, čo je sväté, ani svoje perly nehádžte sviniam,+ aby ich nepošliapali, neobrátili sa a neroztrhali vás.

7 Proste a dostanete,+ hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.+ 8 Lebo každý, kto prosí, dostane,+ a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 9 Ak niekoho z vás poprosí syn o chlieb, dáte mu kameň? 10 Alebo keď poprosí o rybu, podáte mu hada? 11 Teda keď vy, hoci ste hriešni, viete dávať svojim deťom dobré dary,+ o čo skôr dá váš nebeský Otec dobré veci tým, ktorí ho prosia!+

12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.+ To je podstata toho, čo učí Zákon a Proroci.+

13 Vchádzajte tesnou bránou,+ lebo široká brána a priestranná cesta vedie do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú, 14 ale tesná brána a úzka cesta vedie do života a málo je tých, čo ju nachádzajú.+

15 Dajte si pozor na falošných prorokov,+ ktorí k vám prichádzajú v ovčom rúchu,+ ale vnútri sú to draví vlci.+ 16 Spoznáte ich podľa ovocia. Nikdy sa predsa neoberá hrozno z tŕnia alebo figy z bodľačia.+ 17 Každý dobrý strom nesie dobré ovocie, ale zlý strom nesie zlé ovocie.+ 18 Dobrý strom nemôže niesť zlé ovocie a zlý strom nemôže niesť dobré ovocie.+ 19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, sa vytína a hádže do ohňa.+ 20 Teda spoznáte ich podľa ovocia.+

21 Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského Kráľovstva, ale iba ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.+ 22 Mnohí mi v ten deň povedia: ‚Pane, Pane,+ či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?‘+ 23 Ale ja im odpoviem: ‚Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, vy, čo páchate zlo!‘+

24 Preto každý, kto počúva tieto moje slová a koná podľa nich, sa podobá múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.+ 25 Spustil sa lejak, prišli záplavy a prihnal sa silný vietor. Opieral sa do domu, ale ten sa nezrútil, lebo mal základy na skale. 26 A každý, kto počúva tieto moje slová, ale nekoná podľa nich, sa podobá hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.+ 27 Spustil sa lejak a prišli záplavy. Prihnal sa silný vietor, oprel sa do domu+ a ten sa zrútil.“

28 Keď Ježiš dohovoril, zástupy žasli nad tým, ako vyučuje,+ 29 lebo ich vyučoval ako ten, kto má moc,*+ a nie ako znalci Zákona.

8 Keď zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy ľudí. 2 Prišiel k nemu malomocný človek, poklonil sa mu* a povedal: „Pane, keby si chcel, môžeš ma uzdraviť.“*+ 3 Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem! Buď uzdravený.“*+ A muž sa z malomocenstva ihneď uzdravil.*+ 4 Potom mu Ježiš povedal: „Nikomu o tom nehovor,+ ale choď sa ukázať kňazovi+ a predlož obeť, ktorú určil Mojžiš,+ ako dôkaz, že si bol uzdravený.“*

5 Keď prišiel do Kafarnaumu, oslovil ho istý dôstojník a naliehavo ho prosil:+ 6 „Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“ 7 Ježiš mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“ 8 Ale dôstojník odpovedal: „Pane, nezaslúžim si, aby si vošiel pod moju strechu. Len vydaj príkaz a môj sluha sa uzdraví. 9 Veď i ja mám nadriadených a zároveň mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, ide, a inému: ‚Poď!‘, príde, a keď poviem svojmu otrokovi: ‚Urob toto!‘, on to urobí.“ 10 Keď to Ježiš počul, ohromilo ho to a povedal tým, čo ho nasledovali: „Verte mi, u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.+ 11 Ale hovorím vám, že prídu mnohí z východu a zo západu a zaujmú miesto pri stole s Abrahámom, Izákom a Jakobom v nebeskom Kráľovstve,+ 12 zatiaľ čo synovia Kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam budú plakať a škrípať zubami.“+ 13 Nato Ježiš povedal dôstojníkovi: „Choď. Pretože si uveril, nech sa ti splní, o čo si žiadal.“+ A dôstojníkov sluha v tej chvíli vyzdravel.+

14 Potom Ježiš prišiel do Petrovho domu a videl, že Petrova svokra+ leží a má horúčku.+ 15 Dotkol sa jej ruky+ a horúčka ustúpila. Hneď vstala a obsluhovala ho. 16 Keď sa zvečerilo, privádzali k nemu mnoho ľudí posadnutých démonmi. A on jediným slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých, ktorí trpeli. 17 Tým sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal naše choroby a odstránil naše bolesti.“+

18 Keď Ježiš videl okolo seba zástup, prikázal učeníkom preplaviť sa na druhý breh mora.+ 19 Prišiel k nemu istý znalec Zákona a povedal: „Učiteľ, budem ťa nasledovať, kam len pôjdeš.“+ 20 Ježiš mu povedal: „Líšky majú brlohy a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde zložiť hlavu.“+ 21 A jeden jeho učeník mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.“+ 22 Ježiš mu odpovedal: „Nasleduj ma a nechaj mŕtvych, aby pochovávali svojich mŕtvych.“+

23 Potom Ježiš a jeho učeníci nastúpili do člna.+ 24 Na mori sa zrazu strhla taká prudká búrka, že vlny zalievali čln, ale Ježiš spal.+ 25 Prišli k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, potápame sa!“ 26 Ale on im povedal: „Prečo sa tak bojíte, vy maloverní?“+ Vstal, pokarhal vietor a more a zrazu zavládol veľký pokoj.+ 27 Učeníkov to ohromilo a hovorili si: „Kto je tento človek, že ho aj vietor a more poslúchajú?“

28 Keď sa dostal na druhú stranu mora do kraja Gadarčanov, od hrobiek* vyšli oproti nemu dvaja muži posadnutí démonmi.+ Boli takí zúriví, že sa nikto neodvážil chodiť tou cestou. 29 Začali kričať: „Čo od nás chceš, Boží Syn?+ Prišiel si nás trápiť+ pred určeným časom?“+ 30 Neďaleko sa páslo veľké stádo svíň.+ 31 Démoni ho prosili: „Ak nás vyženieš, pošli nás do toho stáda svíň.“+ 32 „Choďte!“ povedal im. A tak vyšli z mužov a vošli do svíň. Nato sa celé stádo vrhlo z útesu do mora a utopilo sa. 33 Pastieri utiekli do mesta a porozprávali o mužoch posadnutých démonmi a o všetkom, čo sa stalo. 34 A celé mesto vyšlo naproti Ježišovi. Keď ho uvideli, veľmi ho prosili, aby odišiel z ich kraja.+

9 Nastúpil do člna, preplavil sa na druhú stranu mora a prišiel do mesta, kde býval.+ 2 Tu mu na nosidlách priniesli ochrnutého človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Neboj sa, syn môj, tvoje hriechy sú ti odpustené.“+ 3 Ale niektorí znalci Zákona si hovorili: „Ten človek sa rúha.“ 4 Ježiš vedel, čo si myslia, a preto sa ich opýtal: „Prečo máte v srdci také zlé myšlienky?+ 5 Čo je ľahšie povedať: ‚Tvoje hriechy sú ti odpustené‘ alebo ‚Vstaň a choď‘?+ 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi právomoc odpúšťať hriechy...“ obrátil sa k ochrnutému a povedal: „Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov.“+ 7 A on vstal a odišiel domov. 8 Keď to videli zástupy, žasli a chválili Boha, že dal nejakému človeku takú moc.

9 Cestou odtiaľ Ježiš uvidel muža, ktorý sa volal Matúš, ako sedí v daňovom úrade. Povedal mu: „Buď mojím nasledovníkom.“ A on vstal a nasledoval ho.+ 10 Neskôr, keď Ježiš a jeho učeníci boli v Matúšovom dome a jedli,* prišli mnohí vyberači daní a hriešnici a jedli spolu s nimi.+ 11 Keď to videli farizeji, spýtali sa jeho učeníkov: „Ako to, že váš učiteľ jedáva s vyberačmi daní a hriešnikmi?“+ 12 Ježiš to počul a povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.+ 13 Choďte teda a premýšľajte, čo znamenajú slová: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obete.‘+ Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“

14 Potom k nemu prišli Jánovi učeníci a spýtali sa: „Prečo sa my a farizeji postíme, ale tvoji učeníci nie?“+ 15 Ježiš im odpovedal: „Priatelia ženícha nemajú dôvod smútiť, kým je ženích+ s nimi. Ale príde čas, keď od nich bude ženích vzatý,+ a potom sa budú postiť. 16 Nikto neprišíva záplatu z nezrazenej látky na starý odev, lebo nový kus sa od starého odtrhne a diera sa zväčší.+ 17 Ani nové víno sa nenalieva do starých kožených mechov. Inak mechy prasknú, zničia sa a víno vytečie. Nové víno sa dáva do nových kožených mechov a oboje sa zachová.“

18 Kým to hovoril, prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy, poklonil sa mu* a povedal: „Moja dcéra už asi zomrela. Ale poď, polož na ňu ruku a ožije.“+

19 Vtedy Ježiš vstal a spolu s učeníkmi šiel s ním. 20 Vtom sa k nemu zozadu priblížila žena, ktorá 12 rokov trpela krvácaním,+ a dotkla sa obruby jeho plášťa.*+ 21 Hovorila si: „Ak sa čo len dotknem jeho odevu, uzdravím sa.“ 22 Ježiš sa obrátil, a keď ju uvidel, povedal: „Neboj sa, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“+ A od tej chvíle bola žena zdravá.+

23 Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a uvidel hráčov na flautách a mnoho nariekajúcich ľudí,+ 24 povedal: „Odíďte, dievčatko nezomrelo, iba spí.“+ Nato sa mu začali vysmievať. 25 Ale on poslal všetkých von, prišiel k dievčatku, chytil ho za ruku+ a ono vstalo.+ 26 Správa o tom sa rozšírila po celom kraji.

27 Keď odtiaľ Ježiš odchádzal, išli za ním dvaja slepí+ a kričali: „Zľutuj sa nad nami, Syn Dávidov.“ 28 Keď vošiel do domu, slepí vošli za ním. Ježiš sa ich spýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“+ „Áno, Pane,“ odpovedali. 29 Vtedy sa dotkol ich očí+ a povedal: „Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ 30 A obom sa vrátil zrak. Potom im Ježiš prísne prikázal: „Nech sa to nikto nedozvie.“+ 31 Ale oni odišli a rozprávali o tom po celom kraji.

32 Keď odchádzali, ľudia k nemu priviedli nemého človeka, ktorý bol posadnutý démonom.+ 33 Ježiš démona vyhnal a nemý začal hovoriť.+ Zástupy žasli a hovorili: „Nič také sa v Izraeli ešte nestalo.“+ 34 Ale farizeji hovorili: „Vyháňa démonov s pomocou vládcu démonov.“+

35 A Ježiš sa vydal na cestu po všetkých mestách a dedinách, vyučoval v synagógach, zvestoval dobrú správu o Kráľovstve a uzdravoval ľudí s najrôznejšími chorobami a ťažkosťami.+ 36 Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto,+ lebo boli zúbožení* a bezradní ako ovce bez pastiera.+ 37 Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo.+ 38 Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov do svojej žatvy.“+

10 Potom zavolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc vyháňať zlých* duchov+ a uzdravovať ľudí s najrôznejšími chorobami a ťažkosťami.

2 Toto sú mená dvanástich apoštolov:+ Šimon, nazývaný Peter,+ a jeho brat Andrej,+ Jakub (Zebedejov syn) a jeho brat Ján,+ 3 Filip a Bartolomej,+ Tomáš+ a vyberač daní Matúš,+ Jakub (Alfeov syn) a Tadeáš, 4 Šimon Kananejský* a Judáš Iškariotský, ktorý ho neskôr zradil.+

5 Týchto dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im:+ „Nechoďte za ľuďmi z iných národov a nevstupujte do samaritánskych miest,+ 6 ale choďte k strateným ovciam izraelského národa.+ 7 Choďte a zvestujte: ‚Nebeské Kráľovstvo sa priblížilo.‘+ 8 Uzdravujte chorých,+ krieste mŕtvych, očisťujte malomocných, vyháňajte démonov. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. 9 Neberte si do opaskov zlaté, strieborné ani medené peniaze.+ 10 Neberte si na cestu ani vak s jedlom, ani nič na prezlečenie,* ani náhradné sandále, ani palicu,+ lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.+

11 Keď prídete do nejakého mesta alebo dediny, hľadajte tých, ktorí si to zaslúžia, a zostaňte tam, až kým neodídete z tej oblasti.+ 12 Keď vstúpite do domu, pozdravte* domácich, 13 a ak si to zaslúžia, nech ich naplní pokoj, ktorý im želáte.+ Ale ak si to nezaslúžia, nech sa váš pokoj vráti k vám. 14 Z domu alebo mesta, kde vás neprijmú a nevypočujú si vás, odíďte a pri odchode straste prach zo svojich nôh.+ 15 Uisťujem vás, že Sodome a Gomore+ bude v súdny deň znesiteľnejšie ako tomu mestu.

16 Posielam vás ako ovce medzi vlkov. Preto buďte opatrní ako hady a nevinní ako holubice.+ 17 Dávajte si pozor na ľudí, lebo vás budú vydávať miestnym súdom+ a budú vás bičovať+ vo svojich synagógach.+ 18 A pretože ste mojimi nasledovníkmi, budú vás vodiť pred miestodržiteľov a kráľov,+ a tak budete mať možnosť vydať svedectvo im aj ľuďom z iných národov.+ 19 Ale keď vás zatknú, nerobte si starosti, čo a ako máte hovoriť, lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte hovoriť.+ 20 Veď nebudete hovoriť vy sami, ale bude prostredníctvom vás hovoriť duch vášho Otca.+ 21 Brat vydá brata na smrť a otec svoje dieťa a deti sa postavia proti rodičom a dajú ich usmrtiť.+ 22 Všetci ľudia vás budú nenávidieť pre moje meno,+ ale kto vytrvá až do konca, bude zachránený.+ 23 Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do iného.+ Uisťujem vás, že neobídete všetky izraelské mestá, kým nepríde Syn človeka.

24 Žiak nie je viac ako jeho učiteľ a otrok nie je viac ako jeho pán.+ 25 Stačí, aby žiak bol ako jeho učiteľ a otrok ako jeho pán.+ Ak ľudia označili za Belzebuba*+ pána domu, neoznačia tak aj členov jeho domácnosti? 26 Preto sa ich nebojte, lebo nič nie je skryté, čo nebude odkryté, a nič nie je tajné, čo nevyjde najavo.+ 27 Čo vám hovorím v tme, hovorte na svetle, a čo počujete šepkať, zvestujte zo striech domov.+ 28 Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu.*+ Skôr sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne.*+ 29 Nepredávajú sa dva vrabce za drobnú mincu?* A predsa ani jeden z nich nespadne na zem bez vedomia vášho Otca.+ 30 Ale vám sú spočítané i všetky vlasy na hlave. 31 Nebojte sa, ste cennejší ako mnoho vrabcov.+

32 Každého, kto sa ma zastane pred ľuďmi,+ sa aj ja zastanem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.+ 33 Ale kto ma zaprie pred ľuďmi, toho aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.+ 34 Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč.+ 35 Prišiel som postaviť syna proti otcovi a dcéru proti matke a nevestu proti svokre.+ 36 Nepriateľmi človeka sa stanú členovia jeho vlastnej rodiny. 37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.+ 38 A kto nie je ochotný niesť svoj mučenícky kôl* a nenasleduje ma, nie je ma hoden.+ 39 Kto sa snaží zachrániť si život,* stratí ho, a kto stratí život* pre mňa, zachráni si ho.+

40 Kto prijíma vás, prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma poslal.+ 41 Kto prijíma proroka, pretože je prorok, dostane odmenu proroka,+ a kto prijíma spravodlivého,* pretože je spravodlivý,* dostane odmenu spravodlivého.* 42 Uisťujem vás, že kto dá čo len pohár studenej vody jednému z týchto obyčajných ľudí,* pretože je mojím učeníkom, ten nepríde o svoju odmenu.“+

11 Ježiš dal pokyny svojim dvanástim učeníkom a potom odišiel vyučovať a zvestovať do okolitých miest.+

2 Ján sa vo väzení+ dopočul o Kristových skutkoch a poslal svojich učeníkov,+ 3 aby sa ho spýtali: „Si ten, ktorý má prísť, alebo máme očakávať niekoho iného?“+ 4 Ježiš im odpovedal: „Keď sa vrátite k Jánovi, povedzte mu, čo počujete a vidíte:+ 5 Slepí vidia,+ chromí chodia, malomocní+ sú uzdravovaní,* hluchí počujú, mŕtvi sú kriesení a chudobným sa oznamuje dobrá správa.+ 6 Šťastný je ten, kto o mne nepochybuje.“*+

7 Keď odišli, Ježiš začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Na čo ste sa vyšli pozrieť do pustatiny?+ Na trstinu zmietanú vetrom?+ 8 Na koho ste sa vyšli pozrieť? Na človeka v drahom rúchu? Tí, ktorí nosia drahé rúcha, bývajú v kráľovských palácoch. 9 Tak prečo ste prišli? Chceli ste vidieť proroka? Hovorím vám, on je omnoho viac ako prorok.+ 10 On je ten, o ktorom je napísané: ‚Posielam pred tebou* svojho posla, ktorý ti pripraví cestu.‘+ 11 Uisťujem vás, že zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, nebol nikto významnejší ako Ján Krstiteľ. Ale aj ten najmenší* v nebeskom Kráľovstve je väčší ako on.+ 12 Odo dní Jána Krstiteľa až dodnes je nebeské Kráľovstvo cieľom, o ktorý sa ľudia vytrvalo usilujú. A tí, ktorí vo svojom úsilí nepoľavujú, ho dosahujú.+ 13 Proroci a Zákon prorokovali až po Jána.+ 14 A či už tomu uveríte, alebo nie, on je ‚Eliáš, ktorý má prísť‘.+ 15 Kto je ochotný počúvať, nech počúva.

16 Ku komu prirovnám túto generáciu?+ Podobá sa deťom, ktoré sedia na trhoviskách a kričia na svojich kamarátov: 17 ‚Hrali sme vám na flaute, ale vy ste netancovali. Plakali sme, ale vy ste s nami nesmútili.‘ 18 Prišiel Ján, ten nejedol a nepil a ľudia hovoria: ‚Je posadnutý démonom.‘ 19 Prišiel Syn človeka, ten jedol a pil+ a ľudia hovoria: ‚Je nenásytný, rád si vypije* a priatelí sa s vyberačmi daní a hriešnikmi.‘+ Ale múdrosť sa prejaví* skutkami.“*+

20 Potom začal karhať mestá, v ktorých sa stalo najviac jeho zázrakov,* za to, že nerobili pokánie: 21 „Beda ti, Chorazin! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidóne stali také zázraky* ako u vás, dávno by sa kajali vo vrecovine a popole.+ 22 Hovorím vám, že Týru a Sidónu bude v súdny deň znesiteľnejšie ako vám.+ 23 A ty, Kafarnaum,+ budeš azda vyvýšený do neba? Do hrobu* pôjdeš!+ Lebo keby sa v Sodome stali také zázraky, aké sa stali v tebe, bola by tu až dodnes. 24 Hovorím vám, že Sodome bude v súdny deň znesiteľnejšie ako vám.“+

25 Potom Ježiš povedal: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme, lebo si skryl tieto veci pred múdrymi a učenými a zjavil si ich malým deťom.+ 26 Áno, Otče, lebo tak si si to prial. 27 Môj Otec mi odovzdal všetko.+ Nikto nevie všetko o Synovi, iba Otec,+ a nikto nevie všetko o Otcovi, iba Syn a každý, komu ho Syn chce zjaviť.+ 28 Poďte ku mne všetci, ktorí ťažko pracujete a ste preťažení, a ja vás občerstvím. 29 Vezmite na seba moje jarmo* a učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný,*+ a opäť nadobudnete silu.* 30 Lebo moje jarmo je príjemné* a môj náklad je ľahký.“

12 Raz v sabat Ježiš prechádzal cez obilné pole. Jeho učeníci vyhladli a začali trhať klasy a jesť zrno.+ 2 Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia to, čo sa v sabat nesmie!“+ 3 Povedal im: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď on a jeho muži vyhladli?+ 4 Ako vošiel do Božieho domu a so svojimi mužmi jedol chleby predloženia,*+ hoci ich smeli jesť iba kňazi?+ 5 Alebo ste nečítali v Zákone, že kňazi v chráme počas sabatu pracujú? Hoci tým porušujú sabat, zostávajú bez viny.+ 6 Ale hovorím vám, že tu je niekto významnejší ako chrám.+ 7 Keby ste však rozumeli, čo znamenajú slová: ‚Milosrdenstvo chcem,+ a nie obete,‘+ neodsúdili by ste nevinných. 8 Lebo Syn človeka je Pánom sabatu.“+

9 Keď odtiaľ odišiel, vošiel do synagógy. 10 Bol tam človek s ochrnutou* rukou.+ Aby mohli Ježiša obžalovať, spýtali sa ho: „Je dovolené v sabat uzdravovať?“+ 11 Povedal im: „Keby mal niekto z vás jedinú ovcu a tá by v sabat spadla do jamy, nevytiahol by ju odtiaľ?+ 12 O čo cennejší je človek než ovca! Teda v sabat je dovolené urobiť dobrý skutok.“ 13 Potom povedal tomu mužovi: „Vystri ruku.“ A on ju vystrel a mal ju opäť zdravú. 14 Ale farizeji vyšli a radili sa, ako ho zabiť. 15 Keď to Ježiš zistil, odišiel odtiaľ a mnoho ľudí išlo za ním.+ Uzdravoval všetkých chorých, 16 ale prísne im prikazoval, aby o ňom druhým nehovorili.+ 17 Tak sa splnili slová proroka Izaiáša:

18 „Toto je môj služobník,+ ktorého som si vybral, môj milovaný, z ktorého mám radosť!*+ Zošlem naňho svojho ducha+ a objasní národom, čo je právo. 19 Nebude sa hádať+ ani kričať a nikto nebude počuť jeho hlas na hlavných uliciach. 20 Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nezahasí,+ kým nenastolí právo. 21 V jeho meno budú dúfať národy.“+

22 Potom mu priviedli slepého a nemého človeka, ktorý bol posadnutý démonom. Uzdravil ho a ten človek začal hovoriť a vidieť. 23 Zástupy žasli a hovorili: „Čo ak je to ten Syn Dávidov?“ 24 Keď to počuli farizeji, povedali: „Ten vyháňa démonov len vďaka tomu, že mu pomáha Belzebub,* vládca démonov.“+ 25 Ježiš vedel, ako uvažujú, a preto im povedal: „Každé kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo proti sebe, padne a žiadne mesto a žiadna rodina, ktorá je rozdelená sama proti sebe, neobstojí. 26 Takisto ak Satan vyháňa Satana, ide sám proti sebe. Ako potom obstojí jeho kráľovstvo? 27 A ak ja vyháňam démonov s pomocou Belzebuba, vďaka komu ich vyháňajú vaši učeníci? Preto oni budú vašimi sudcami. 28 Ale ak vyháňam démonov pomocou Božieho ducha, potom vás Božie Kráľovstvo zastihlo nepripravených.+ 29 A ako môže niekto vniknúť do domu silného muža a vykradnúť ho, ak toho muža najprv nezviaže? Až potom môže vykradnúť jeho dom. 30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto so mnou nezhromažďuje, rozhadzuje.+

31 Preto vám hovorím, že ľuďom budú odpustené akékoľvek hriechy a znevažujúce reči, ale rúhanie proti duchu im nebude odpustené.+ 32 Napríklad tomu, kto hovorí proti Synovi človeka, bude odpustené.+ Ale tomu, kto hovorí proti svätému duchu, nebude odpustené, ani v tomto usporiadaní sveta,* ani v prichádzajúcom.+

33 Môžete vypestovať buď dobrý strom, ktorý bude prinášať dobré ovocie, alebo zlý strom, ktorý bude prinášať zlé ovocie. Strom sa pozná podľa ovocia.+ 34 Potomstvo vreteníc,+ ako môže z vašich úst vychádzať niečo dobré, keď ste zlí? Ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.+ 35 Dobrý človek vyberá zo svojho dobrého pokladu dobré veci, ale zlý človek vyberá zo svojho zlého pokladu zlé veci.+ 36 Hovorím vám, že v súdny deň sa ľudia budú zodpovedať+ z každého prázdneho* slova, ktoré vyslovia. 37 Lebo podľa svojich slov budeš vyhlásený za spravodlivého a podľa svojich slov budeš odsúdený.“

38 Niektorí znalci Zákona a farizeji mu na to povedali: „Učiteľ, chceme od teba nejaké znamenie.“+ 39 On im však odpovedal: „Zlá a neverná* generácia žiada znamenie, ale nedostane žiadne okrem znamenia proroka Jonáša.+ 40 Tak ako bol Jonáš v bruchu veľkej ryby tri dni a tri noci,+ aj Syn človeka bude v srdci zeme tri dni a tri noci.+ 41 Ľudia z Ninive vstanú na súde s touto generáciou a odsúdia ju, lebo keď počuli, čo zvestoval Jonáš, robili pokánie.+ Ale tu je niekto významnejší ako Jonáš.+ 42 Kráľovná z juhu vstane na súde s touto generáciou a odsúdi ju, lebo prišla z veľkej diaľky, aby počula Šalamúnove múdre slová.+ Ale tu je niekto významnejší ako Šalamún.+

43 Keď z človeka vyjde zlý* duch, prechádza vyprahnutými miestami a hľadá miesto, kde by si odpočinul, no žiadne nenachádza.+ 44 Vtedy si povie: ‚Vrátim sa do domu, z ktorého som sa vysťahoval.‘ Keď tam príde, nájde ho prázdny, vyzametaný a vyzdobený. 45 Potom privedie sedem ďalších duchov, horších ako on. Vojdú dnu a usadia sa tam a nakoniec je ten človek v horšej situácii, ako bol na začiatku.+ Tak to bude aj s touto zlou generáciou.“

46 Kým ešte hovoril k zástupom, prišla jeho matka a bratia.+ Zostali stáť vonku a chceli s ním hovoriť.+ 47 Ktosi mu povedal: „Tvoja matka a tvoji bratia stoja vonku a chcú s tebou hovoriť.“ 48 Ale Ježiš mu povedal: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ 49 Ukázal na svojich učeníkov a povedal: „Pozrite, moja matka a moji bratia!+ 50 Lebo každý, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebi, je mojím bratom a sestrou a matkou.“+

13 V ten deň Ježiš vyšiel z domu a posadil sa pri mori. 2 Zhromaždili sa okolo neho veľké zástupy, preto nastúpil do člna a sadol si, zatiaľ čo ľudia stáli na brehu.+ 3 Potom im hovoril o mnohých veciach v podobenstvách:+ „Rozsievač vyšiel siať.+ 4 Ako sial, niektoré semená padli na kraj cesty a prileteli vtáky a vyzobali ich.+ 5 Iné semená padli na skalnaté miesta, kde nebolo veľa pôdy. Ihneď vyklíčili, lebo pôda tam nebola hlboká.+ 6 Ale keď vyšlo slnko, spálilo ich, a pretože nemali koreň, uschli. 7 Ďalšie padli medzi tŕnie a tŕnie vyrástlo a udusilo ich.+ 8 Iné však padli na dobrú pôdu a začali prinášať úrodu: jedny 100-násobnú, ďalšie 60-násobnú, iné 30-násobnú.+ 9 Kto je ochotný počúvať, nech počúva.“+

10 Prišli za ním učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“+ 11 Odpovedal im: „Vám je dané rozumieť svätým tajomstvám+ nebeského Kráľovstva, ale im to nie je dané. 12 Lebo kto má, ten dostane viac a bude mať hojnosť, ale kto nemá, ten príde aj o to, čo má.+ 13 Preto im hovorím v podobenstvách. Lebo pozerajú, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú ani nerozumejú.+ 14 Spĺňa sa na nich Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať, ale neporozumiete, budete pozerať, ale neuvidíte.+ 15 Lebo srdce týchto ľudí prestalo byť vnímavé. Zapchávajú si uši a zatvárajú oči, aby očami nevideli a ušami nepočuli a aby nepochopili, nezapôsobilo to na ich srdce a neobrátili sa a aby som ich neuzdravil.‘+

16 Ale vy ste šťastní, lebo vaše oči vidia a vaše uši počujú.+ 17 Verte mi, mnohí proroci a spravodliví* túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli to,+ a túžili počuť, čo počujete vy, ale nepočuli to.

18 Vypočujte si teda, čo znamená podobenstvo o rozsievačovi.+ 19 Keď niekto počuje slovo* o Kráľovstve, ale nechápe ho, prichádza ten zlý+ a berie to, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je človek, u ktorého bolo semeno zasiate na kraji cesty.+ 20 Keď je semeno zasiate na skalnatú pôdu, znamená to, že človek počuje slovo o Kráľovstve a prijíma ho s radosťou.+ 21 Nejaký čas napreduje, hoci sa v ňom semeno nezakorení. Ale keď prídu ťažkosti a prenasledovanie pre to slovo, ihneď stráca vieru. 22 Keď je semeno zasiate medzi tŕnie, znamená to, že človek počuje slovo o Kráľovstve, ale prílišné starosti spojené so životom v tomto svete*+ a podvodná moc bohatstva dusia to slovo a ono neprináša žiadnu úrodu.+ 23 Keď je semeno zasiate do dobrej pôdy, znamená to, že človek počuje slovo o Kráľovstve, pochopí ho a prináša úrodu: niekto 100-násobnú, ďalší 60-násobnú, iný 30-násobnú.“+

24 Porozprával im ďalšie podobenstvo: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojom poli dobré semeno. 25 Keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, medzi pšenicu nasial burinu a odišiel. 26 Keď vzišli steblá a ukázali sa klasy, objavila sa aj burina. 27 Za hospodárom prišli jeho otroci a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojom poli dobré semeno? Kde sa na ňom vzala burina?‘ 28 Odpovedal im: ‚To urobil nepriateľ.‘+ ‚Chceš, aby sme ju išli vytrhať?‘ spýtali sa. 29 On povedal: ‚Nie, lebo pri trhaní buriny by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30 Nech oboje rastie spolu až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Najprv vytrhajte burinu a zviažte ju do snopov na spálenie. Potom zhromaždite pšenicu do mojej sýpky.‘“+

31 Povedal im aj toto podobenstvo: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojom poli.+ 32 Je síce najmenšie zo všetkých semien, ale vyrastie z neho najväčšia bylina a stane sa stromom. A prilietajú vtáky a hniezdia v jeho vetvách.“

33 Rozprával im ďalšie podobenstvo: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch veľkých mier* múky a celé cesto vykysne.“+

34 Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Inak ako v podobenstvách k nim nehovoril.+ 35 Tak sa naplnili slová proroka: „Otvorím ústa v podobenstvách, oznámim veci, ktoré boli skryté od začiatku.“*+

36 Potom poslal zástupy preč a vošiel do domu. Prišli k nemu jeho učeníci a prosili ho: „Vysvetli nám podobenstvo o burine na poli.“ 37 Odpovedal im: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka, 38 pole je svet,+ dobré semeno sú synovia Kráľovstva, burina sú synovia toho zlého+ 39 a nepriateľ, ktorý ju zasial, je Diabol. Žatva je záver tohto usporiadania sveta* a ženci sú anjeli. 40 V závere tohto usporiadania sveta* to bude tak, ako keď sa burina vytrhá a spáli v ohni.+ 41 Syn človeka vyšle svojich anjelov a tí zozbierajú z jeho Kráľovstva všetkých, ktorí zvádzajú iných na hriech,* a tých, ktorí páchajú zlo, 42 a hodia ich do ohnivej pece.+ Tam budú plakať a škrípať zubami. 43 Vtedy budú spravodliví žiariť jasne ako slnko+ v Kráľovstve svojho Otca. Kto je ochotný počúvať, nech počúva.

44 Nebeské Kráľovstvo sa podobá pokladu skrytému na poli, ktorý nejaký človek našiel a znovu ukryl. A od radosti ide, predá všetko, čo má, a kúpi to pole.+

45 Nebeské Kráľovstvo sa tiež podobá cestujúcemu obchodníkovi, ktorý hľadá vzácne perly. 46 Keď nájde drahocennú perlu, odíde, ihneď predá všetko, čo má, a kúpi ju.+

47 Nebeské Kráľovstvo sa podobá aj vlečnej sieti spustenej do mora, ktorá zachytáva všetky druhy rýb. 48 Keď je plná, vytiahnu ju na breh, sadnú si a dobré ryby+ dajú do nádob a nevhodné+ vyhodia. 49 Tak to bude v závere tohto usporiadania sveta.* Vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50 a zlých hodia do ohnivej pece. Tam budú plakať a škrípať zubami.

51 Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. 52 Nato im povedal: „Keď je to tak, hovorím vám: Každý, kto sa dozvie o nebeskom Kráľovstve a verejne o ňom vyučuje, je ako hospodár, ktorý vynáša zo svojej pokladnice nové aj staré veci.“

53 Keď Ježiš dorozprával tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54 Prišiel do svojej domoviny+ a začal tam vyučovať v synagóge. Ľudia žasli a hovorili: „Odkiaľ má takú múdrosť? A kto mu dal schopnosť robiť zázraky?*+ 55 Nie je to syn toho tesára?+ Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub, Jozef, Šimon a Júda?*+ 56 A nežijú tu aj všetky jeho sestry? Odkiaľ to všetko má?“+ 57 A to im zabránilo uveriť v neho.+ Ježiš im povedal: „Proroka si vážia všade, len nie v jeho domovine a v jeho vlastnom dome.“+ 58 A neurobil tam veľa zázrakov,* pretože nemali vieru.

14 V tom čase sa o Ježišovi dopočul oblastný vládca* Herodes*+ 2 a povedal svojim sluhom: „To je Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto dokáže robiť zázraky.“*+ 3 Herodes dal predtým Jána zatknúť, spútať a uväzniť pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,+ 4 lebo Ján mu hovoril: „Tvoje manželstvo s ňou je nezákonné.“+ 5 Herodes ho chcel zabiť, no bál sa ľudí, lebo Jána považovali za proroka.+ 6 Ale v deň Herodesových narodenín+ tancovala na oslave Herodiadina dcéra a Herodesovi sa tak zapáčila,+ 7 že prisahal dať jej všetko, o čo požiada. 8 Jej matka ju naviedla, aby povedala: „Daj mi na podnose hlavu Jána Krstiteľa.“+ 9 Hoci to kráľa zarmútilo, pre prísahu, ktorú dal pred hosťami, prikázal, aby splnili jej prianie. 10 A tak dal Jána sťať vo väzení. 11 Jeho hlavu priniesli na podnose dievčaťu a ono ju dalo matke. 12 Neskôr prišli Jánovi učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho. Potom išli za Ježišom a oznámili mu to. 13 Keď to Ježiš počul, odišiel člnom na opustené miesto, pretože chcel byť sám. Ale ľudia sa o tom dopočuli, vyšli zo svojich miest a vydali sa pešo za ním.+

14 Keď vystúpil na breh, videl veľký zástup ľudí. Prišlo mu ich ľúto+ a uzdravoval tých, ktorí boli chorí.+ 15 Keď sa zvečerilo, prišli k nemu jeho učeníci a povedali: „Sme na odľahlom mieste a je už veľa hodín. Pošli tých ľudí preč, aby si v okolitých dedinách mohli kúpiť niečo na jedenie.“+ 16 Ale Ježiš im povedal: „Nemusia ísť preč, vy im dajte niečo jesť.“ 17 „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby,“ namietli. 18 On im povedal: „Prineste mi ich.“ 19 Potom všetkých vyzval, aby si posadali na trávu, vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu a pomodlil sa.*+ Nato začal lámať chleby, podával ich učeníkom a učeníci zase ľuďom. 20 Tak sa všetci dosýta najedli. To, čo zostalo, pozbierali a úlomkami chleba naplnili 12 košov.+ 21 Najedlo sa asi 5 000 mužov a okrem nich aj ženy a deti.+ 22 Hneď nato prikázal svojim učeníkom, aby nastúpili do člna a išli napred na protiľahlý breh. On medzitým poslal zástup domov.+

23 Keď poslal zástup preč, vyšiel na vrch modliť sa.+ Zvečerilo sa a on tam bol sám. 24 Vtedy bol už čln vzdialený stovky metrov* od pevniny a prudko ním zmietali vlny, lebo fúkal protivietor. 25 Ale v čase štvrtej nočnej hliadky* Ježiš išiel k učeníkom, kráčajúc po mori. 26 Keď ho uvideli kráčať po mori, naľakali sa a kričali: „Prízrak!“ 27 Ježiš sa im hneď prihovoril slovami: „Upokojte sa! To som ja, nemusíte sa báť.“+ 28 Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, prikáž mi, aby som prišiel k tebe po vode.“ 29 „Poď!“ povedal. Nato Peter vystúpil z člna a kráčal po vode k Ježišovi. 30 Ale keď sa pozrel na búrku, zľakol sa a začal klesať. „Pane, zachráň ma!“ vykríkol. 31 Ježiš ihneď vystrel ruku, chytil ho a povedal: „Ty maloverný, prečo si zapochyboval?“+ 32 A keď nastúpili do člna, búrka utíchla. 33 Potom sa mu učeníci, ktorí boli v člne, poklonili* a povedali: „Ty si naozaj Boží Syn.“ 34 A preplavili sa na druhú stranu a prišli do Genezareta.+

35 Keď ho obyvatelia tej oblasti spoznali, správu o jeho príchode rozšírili po celom okolí a prinášali mu všetkých chorých. 36 Prosili ho, aby sa mohli dotknúť aspoň obruby jeho plášťa.*+ A všetci, ktorí sa ho dotkli, sa úplne uzdravili.

15 Z Jeruzalema prišli za Ježišom farizeji a znalci Zákona+ a opýtali sa ho: 2 „Prečo tvoji učeníci porušujú tradície našich predkov? Napríklad si neumývajú ruky* pred jedlom.“+

3 Odpovedal im: „A vy prečo porušujete Božie prikázanie pre svoje tradície?+ 4 Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘+ a ‚ten, kto uráža* svojho otca a svoju matku, musí zomrieť‘.+ 5 Ale vy hovoríte: ‚Človek, ktorý povie svojmu otcovi alebo matke: „Všetko, čo mám a čím by som ti mohol pomôcť, som ako dar zasvätil Bohu,“+ 6 ten vôbec nemusí ctiť svojho otca.‘ Tak ste svojimi tradíciami urobili Božie slovo neplatným.+ 7 Pokrytci, výstižne o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:+ 8 ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. 9 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘“+ 10 Potom si zavolal zástup a povedal: „Počúvajte a snažte sa pochopiť, čo vám hovorím:+ 11 Človeka neznečisťuje to, čo mu do úst vchádza, ale to, čo z nich vychádza.“+

12 Nato prišli učeníci a povedali: „Vieš, že farizeji sa pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“+ 13 Odpovedal im: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. 14 Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia. Keď slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy.“+ 15 „Vysvetli nám, čo si tým myslel,“* povedal Peter. 16 Ježiš mu povedal: „Ani vy tomu ešte nerozumiete?+ 17 Neviete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a končí v stoke? 18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a to znečisťuje človeka.+ 19 Zo srdca pochádzajú zlé myšlienky,+ ktoré vedú k vraždám, nevere,* nemravnosti,* krádežiam, krivým svedectvám a urážkam.* 20 To sú veci, ktoré znečisťujú človeka. Ale jesť neumytými rukami* človeka neznečisťuje.“

21 Ježiš odtiaľ odišiel do okolia Týru a Sidónu.+ 22 Prišla k nemu jedna Feničanka z toho kraja a úpenlivo prosila: „Pane, Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou! Moja dcéra je posadnutá démonom a hrozne trpí.“+ 23 Ale neodpovedal jej ani slovom. Jeho učeníci mu hovorili: „Pošli ju preč, lebo za nami stále chodí a kričí.“ 24 Povedal: „Nebol som poslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam izraelského národa.“+ 25 Ale tá žena prišla bližšie, klaňala sa mu* a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26 Odpovedal jej: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“ 27 Povedala: „To je pravda, Pane, ale aj psíky jedia omrvinky, ktoré padajú zo stola ich pánov.“+ 28 Ježiš jej povedal: „Máš veľkú vieru. Nech sa ti splní, o čo žiadaš.“ A od tej chvíle bola jej dcéra zdravá.

29 Ježiš sa odtiaľ vybral smerom ku Galilejskému moru.+ Tam vyšiel na vrch a sadol si. 30 Zhromaždili sa k nemu veľké zástupy ľudí. Boli medzi nimi chromí, zmrzačení, slepí, nemí a mnohí iní. Kládli ich k jeho nohám a on ich uzdravoval.+ 31 Keď ľudia videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú uzdravení, chromí chodia a slepí vidia, žasli a oslavovali Boha Izraela.+

32 Potom si Ježiš zavolal učeníkov a povedal: „Je mi týchto ľudí ľúto,+ lebo sú so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie. Nechcem ich poslať preč hladných, lebo by sa mohli cestou vyčerpať.“+ 33 Ale učeníci mu povedali: „Kde na tomto odľahlom mieste vezmeme chlieb pre toľkých ľudí?“+ 34 Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ „Sedem a niekoľko rybiek,“ odpovedali. 35 Nato dal zástupu pokyn, aby si posadali na zem. 36 Vzal sedem chlebov a ryby, a keď poďakoval Bohu, lámal ich a dával učeníkom a tí ich podávali ľuďom.+ 37 Všetci sa dosýta najedli a zvyšnými úlomkami chleba naplnili sedem veľkých košov.*+ 38 Najedlo sa 4 000 mužov a okrem nich aj ženy a deti. 39 Keď poslal zástup domov, nastúpil do člna a preplavil sa do magadanskej oblasti.+

16 Tam k nemu prišli farizeji a saduceji. Chceli ho vyskúšať, a tak ho požiadali, aby im ukázal znamenie z neba.+ 2 Povedal im: „Keď sa zvečerieva, hovoríte: ‚Bude pekne, lebo obloha je ohnivo červená.‘ 3 A ráno hovoríte: ‚Dnes bude zima a daždivo, lebo obloha je ohnivo červená a zamračená.‘ Vzhľad oblohy viete vysvetliť, ale znamenia časov nie. 4 Zlá a neverná* generácia žiada znamenie, ale nedostane žiadne+ okrem znamenia proroka Jonáša.“+ Potom ich nechal a odišiel.

5 Učeníci sa preplavili na druhý breh, ale zabudli vziať chlieb.+ 6 Ježiš im povedal: „Majte oči otvorené a dávajte si pozor na kvas farizejov a saducejov.“+ 7 Začali medzi sebou hovoriť: „Nevzali sme žiadne chleby.“ 8 Ježiš to počul a povedal: „Vy maloverní, prečo hovoríte o tom, že nemáte chleby? 9 Ešte ste to nepochopili? Nepamätáte si, ako sa z piatich chlebov najedlo 5 000 mužov a koľko košov ste nazbierali?+ 10 Alebo ako sa zo siedmich chlebov najedlo 4 000 mužov a koľko veľkých košov* ste nazbierali?+ 11 Ako to, že nerozumiete, že som vám nehovoril o chleboch? Hovoril som vám, aby ste si dávali pozor na kvas farizejov a saducejov.“+ 12 Vtedy pochopili, že im nepovedal, aby si dávali pozor na kvas chleba, ale na učenie farizejov a saducejov.

13 Keď Ježiš prišiel do oblasti Filipovej Cézarey, spýtal sa svojich učeníkov: „Čo hovoria ľudia, kto je Syn človeka?“+ 14 Odpovedali: „Jedni hovoria, že Ján Krstiteľ,+ iní Eliáš,+ ďalší zasa Jeremiáš alebo jeden z prorokov.“ 15 Opýtal sa ich: „A za koho ma považujete vy?“ 16 Šimon Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus,+ Syn živého Boha.“+ 17 Ježiš mu na to povedal: „Si šťastný, Šimon, Jonášov syn, lebo ti to neodhalil nejaký človek,* ale môj Otec v nebesiach.+ 18 Hovorím ti: Ty si Peter+ a na tej skale+ postavím svoj zbor a brány hrobu* ho nepremôžu. 19 Dám ti kľúče od nebeského Kráľovstva. Čo zviažeš na zemi, bude už zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude už rozviazané v nebi.“ 20 Potom učeníkom prísne prikázal, aby nikomu nehovorili, že je Kristus.+

21 Odvtedy začal učeníkom vysvetľovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od starších, hlavných kňazov a znalcov Zákona a že musí byť zabitý a na tretí deň vzkriesený.+ 22 Peter ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Buď k sebe láskavý, Pane, to sa ti určite nestane.“+ 23 Ale on sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď za mňa, Satan! Brániš mi robiť to, čo by som mal, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“+

24 Potom Ježiš povedal učeníkom: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj mučenícky kôl* a nasleduje ma.+ 25 Kto si chce zachrániť život,* príde oň, ale kto príde o život* pre mňa, zachráni si ho.+ 26 Veď čo má človek z toho, keď získa aj celý svet, ale príde o život?*+ A čo by bol človek ochotný dať za svoj život?*+ 27 Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a odplatí každému podľa jeho skutkov.+ 28 Uisťujem vás: Niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom Kráľovstve.“+

17 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a išli spolu na vysoký vrch.+ 2 A Ježiš sa pred nimi premenil. Jeho tvár žiarila ako slnko a jeho odev bol oslnivo biely.+ 3 Zrazu sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a začali sa rozprávať s Ježišom. 4 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, je skvelé, že sme tu. Ak chceš, postavím tu tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“ 5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak, z ktorého sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.*+ Počúvajte ho.“+ 6 Keď to učeníci počuli, padli tvárou k zemi a dostali veľký strach. 7 Ježiš k nim prišiel, dotkol sa ich a povedal: „Vstaňte, nebojte sa.“ 8 Keď pozreli hore, nevideli nikoho, iba Ježiša. 9 Cestou z vrchu im prikázal: „Nikomu o tom videní nehovorte, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“+

10 Učeníci sa ho spýtali: „Prečo znalci Zákona hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“+ 11 Odpovedal im: „Eliáš naozaj príde a všetko obnoví.+ 12 Ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli.+ To isté si má od nich vytrpieť aj Syn človeka.“+ 13 Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

14 Keď prišli k zástupu ľudí,+ pristúpil k nemu jeden človek, kľakol si pred ním a prosil ho: 15 „Pane, zľutuj sa nad mojím synom. Má epilepsiu a je na tom veľmi zle. Často padá do ohňa alebo do vody.+ 16 Priviedol som ho k tvojim učeníkom, ale nedokázali ho uzdraviť.“ 17 Ježiš povedal: „Neveriaca a skazená generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami? Ako dlho vás budem musieť znášať? Priveďte ho ku mne.“ 18 Potom Ježiš démona pokarhal a ten z neho vyšiel. V tej chvíli sa chlapec uzdravil.+ 19 Keď boli učeníci s Ježišom sami, spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ 20 Odpovedal im: „Lebo máte málo viery. Uisťujem vás, že ak budete mať vieru veľkú ako horčičné zrnko, poviete tomuto vrchu: ‚Prenes sa odtiaľto tam,‘ a on sa prenesie. Nič pre vás nebude nemožné.“+ 21 *––

22 Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: „Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí+ 23 a tí ho zabijú a na tretí deň vstane z mŕtvych.“+ To učeníkov veľmi zarmútilo.

24 Po príchode do Kafarnaumu prišli za Petrom muži, ktorí vyberali chrámovú daň,* a opýtali sa: „Váš učiteľ neplatí chrámovú daň?“+ 25 „Platí,“ odpovedal Peter. Potom vošiel do domu, ale skôr ako stihol niečo povedať, Ježiš sa ho spýtal: „Čo myslíš, Šimon, od koho panovníci* vyberajú poplatky alebo dane? Od svojich synov alebo od cudzích ľudí?“ 26 „Od cudzích ľudí,“ odpovedal Peter. Ježiš mu povedal: „Teda synovia sú oslobodení od dane. 27 Ale aby sme ich nepohoršili,+ choď k moru, hoď udicu a vezmi prvú rybu, ktorú chytíš. Keď jej otvoríš ústa, nájdeš tam striebornú mincu.* Vezmi ju a zaplať im za mňa i za seba.“

18 Potom k Ježišovi prišli učeníci a spýtali sa ho: „Kto bude najväčší* v nebeskom Kráľovstve?“+ 2 Zavolal si malé dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Verte mi, že ak sa nezmeníte a nebudete ako deti,+ nevojdete do nebeského Kráľovstva.+ 4 Preto kto sa pokorí a bude ako toto dieťa, ten bude najväčší v nebeskom Kráľovstve.+ 5 A kto prijíma jedno také dieťa z úcty ku mne,* prijíma aj mňa. 6 Ale kto privedie k pádu* jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, pre toho by bolo lepšie, keby mu na krk zavesili mlynský kameň, akým otáča osol, a hodili ho do hlbín mora.+

7 Beda svetu, pretože privádza ľudí k pádu! Tí, ktorí privádzajú druhých k pádu, musia prísť, ale beda človeku, ktorý to robí. 8 Ak ťa zvádza na hriech* tvoja ruka alebo tvoja noha, odsekni ju a odhoď.+ Je pre teba lepšie, aby si získal život, hoci by si mal iba jednu ruku alebo jednu nohu, než aby si bol s oboma rukami alebo oboma nohami hodený do večného ohňa.+ 9 Ak ťa zvádza na hriech* tvoje oko, vylúp ho a odhoď. Je pre teba lepšie, aby si získal život, hoci by si mal iba jedno oko, než aby si bol s oboma očami hodený do ohnivej gehenny.*+ 10 Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali žiadnym z týchto maličkých. Hovorím vám, že ich anjeli v nebi stále hľadia na tvár môjho nebeského Otca.+ 11 *––

12 Čo myslíte? Ak má nejaký človek 100 oviec a jedna z nich zablúdi,+ nenechá tých 99 na vrchoch a nepôjde hľadať tú jednu, ktorá blúdi?+ 13 Hovorím vám, že keď ju nájde, raduje sa z nej viac ako z tých 99, ktoré nezablúdili. 14 Práve tak si môj* nebeský Otec nepraje, aby zahynul čo len jeden z týchto maličkých.+

15 Keď tvoj brat proti tebe zhreší, choď a upozorni ho na jeho chybu* medzi štyrmi očami.+ Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.+ 16 Ale ak ťa nebude počúvať, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby každá vec bola potvrdená svedectvom* dvoch alebo troch svedkov.+ 17 Ak nebude počúvať ani ich, povedz to zboru. A ak nebude počúvať ani zbor, nech je pre teba ako človek z národov+ a ako vyberač daní.+

18 Uisťujem vás, že čo zviažete na zemi, bude už zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude už rozviazané v nebi. 19 Uisťujem vás tiež, že ak sa dvaja z vás na zemi zhodnú, že sa budú modliť o niečo dôležité, môj nebeský Otec im to splní.+ 20 Lebo kde sa dvaja alebo traja stretnú v mojom mene,+ tam som medzi nimi.“

21 Potom k nemu prišiel Peter a spýtal sa ho: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, ktorý proti mne hreší? Až sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až 77 ráz.+

23 Lebo nebeské Kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý chcel, aby mu otroci splatili dlhy. 24 Keď s nimi začal účtovať, priviedli mu človeka, ktorý mu bol dlžný 10 000 talentov.* 25 Pretože nemal čím zaplatiť, jeho pán rozkázal, aby ho predali i s manželkou a deťmi a so všetkým, čo má, aby sa tak splatil dlh.+ 26 Ale otrok padol na kolená, klaňal sa mu* a hovoril: ‚Maj so mnou trpezlivosť a všetko ti splatím!‘ 27 Pán sa nad tým otrokom zľutoval, zrušil jeho dlh+ a nechal ho ísť. 28 Ale keď ten otrok odišiel, vyhľadal spoluotroka, ktorý mu bol dlžný 100 denárov.* Chytil ho pod krk, začal ho škrtiť a hovoril: ‚Splať všetko, čo si dlžný.‘ 29 Spoluotrok padol na kolená a úpenlivo ho prosil: ‚Maj so mnou trpezlivosť a splatím ti to!‘ 30 Ale on o tom nechcel ani počuť. Odišiel a dal ho uväzniť, dokiaľ dlh nesplatí. 31 Keď jeho spoluotroci videli, čo sa stalo, veľmi ich to rozrušilo a išli všetko oznámiť svojmu pánovi. 32 Potom si ho pán zavolal a povedal mu: ‚Zlý otrok, ja som zrušil celý tvoj dlh, keď si ma o to prosil. 33 Nemal si sa aj ty zľutovať nad svojím spoluotrokom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘+ 34 A pán sa rozhneval a odovzdal ho väzenským dozorcom, dokiaľ nesplatí všetko, čo bol dlžný. 35 Rovnako bude môj nebeský Otec zaobchádzať s vami,+ ak nebudete každý zo srdca odpúšťať svojmu bratovi.“+

19 Keď Ježiš dohovoril, odišiel z Galiley a prešiel za Jordán na hranice Judey.+ 2 Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

3 Vtedy k nemu prišli farizeji, lebo ho chceli skúšať, a pýtali sa ho: „Má muž právo rozviesť sa s manželkou z akéhokoľvek dôvodu?“+ 4 Odpovedal: „Nečítali ste, že ten, kto stvoril ľudí, stvoril ich na začiatku ako muža a ženu?+ 5 A nečítali ste, že povedal: ‚Preto muž opustí otca a matku a bude lipnúť k svojej manželke a tí dvaja budú jedno telo‘?+ 6 A tak už nie sú dvaja, ale sú jedno telo. Teda čo Boh spojil, nech človek nerozdeľuje.“+ 7 Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš dovolil rozviesť sa s manželkou a prikázal dať jej potvrdenie o rozvode?“+ 8 Povedal im: „Pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš urobil ústupok a dovolil vám rozviesť sa s manželkou,+ ale na začiatku to tak nebolo.+ 9 Hovorím vám, že kto sa rozvádza so svojou manželkou z iného dôvodu ako pre nemravnosť* a ožení sa s inou ženou, cudzoloží.“*+

10 Učeníci mu povedali: „Keď je to medzi mužom a ženou takto, potom je lepšie neženiť sa.“ 11 Povedal im: „Nie všetci dokážu urobiť, čo hovorím,* ale iba tí, ktorí majú ten dar.+ 12 Sú eunuchovia,* ktorí sa tak narodili, sú eunuchovia, ktorých ľudia urobili eunuchmi, a sú eunuchovia, ktorí sa pre to rozhodli sami, aby mohli robiť viac pre nebeské Kráľovstvo. Kto dokáže takto žiť, nech tak žije.“+

13 Potom k nemu ľudia prinášali malé deti, aby ich žehnal* a modlil sa za ne, ale učeníci ich prísne napomínali, aby to nerobili.+ 14 No Ježiš povedal: „Nechajte deti tak a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské Kráľovstvo.“+ 15 Požehnal ich* a odišiel odtiaľ.

16 Potom za ním prišiel nejaký človek a spýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som získal večný život?“+ 17 Odpovedal mu: „Prečo sa pýtaš mňa, čo je dobré? Len jeden je dobrý.+ No ak chceš získať život, dodržiavaj prikázania.“+ 18 „Ktoré?“ opýtal sa. Ježiš povedal: „Nezavraždíš,+ nescudzoložíš,+ nebudeš kradnúť,+ nebudeš krivo svedčiť,+ 19 cti svojho otca a svoju matku+ a budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.“+ 20 Mladý muž mu povedal: „To všetko dodržiavam. Čo mi ešte chýba?“ 21 Ježiš mu povedal: „Ak chceš byť dokonalý,* choď, predaj svoj majetok a peniaze rozdaj chudobným. Tak budeš mať poklad v nebi.+ Potom príď a buď mojím nasledovníkom.“+ 22 Keď to mladý muž počul, odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.+ 23 Nato Ježiš povedal svojim učeníkom: „Verte mi, pre bohatého človeka bude ťažké vojsť do nebeského Kráľovstva.+ 24 Hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako bohatému vojsť do Božieho Kráľovstva.“+

25 Keď to učeníci počuli, veľmi ich to prekvapilo a spýtali sa: „Môže byť vôbec niekto zachránený?“+ 26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je možné všetko.“+

27 Peter mu na to povedal: „My sme všetko opustili a nasledujeme ťa. Čo nás za to čaká?“+ 28 Ježiš im odpovedal: „Uisťujem vás, že pri obnove všetkých vecí,* keď sa Syn človeka posadí na svoj slávny trón, sa aj vy, ktorí ste ma nasledovali, posadíte na 12 trónov a budete súdiť 12 izraelských kmeňov.+ 29 A každý, kto opustil domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo pozemky pre moje meno, dostane stokrát viac a zdedí večný život.+

30 Ale mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.+

20 Nebeské Kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.+ 2 Dohodol sa s nimi na jednom denári* za deň a poslal ich do vinice. 3 Keď vyšiel znovu okolo deviatej* hodiny, uvidel ďalších ľudí, ktorí nemali prácu a postávali na trhovisku. 4 Povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice a vyplatím vám spravodlivú mzdu.‘ 5 A tak šli. Znovu vyšiel okolo poludnia* a potom okolo tretej hodiny popoludní* a zakaždým urobil to isté. 6 Nakoniec vyšiel okolo piatej hodiny popoludní* a našiel ďalších, ktorí tam postávali. Opýtal sa ich: ‚Prečo tu stojíte celý deň bez práce?‘ 7 ‚Lebo nás nikto nenajal,‘ odpovedali. Povedal im: ‚Choďte aj vy do vinice.‘

8 Večer majiteľ vinice povedal svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu.+ Postupuj od posledných k prvým.‘ 9 Keď prišli robotníci najatí okolo piatej hodiny popoludní,* každý dostal denár.* 10 Keď potom prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po jednom denári.* 11 Keď ho dostali, začali sa na majiteľa vinice sťažovať 12 a povedali mu: ‚Tí poslední pracovali iba jednu hodinu a napriek tomu si im zaplatil toľko, čo nám. No my sme sa v tej hroznej horúčave namáhali celý deň!‘ 13 Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Nekrivdím ti, priateľ môj. Nesúhlasil si s tým, že dostaneš jeden denár?*+ 14 Vezmi si, čo je tvoje, a choď. Chcem dať tým posledným to isté čo tebe. 15 Či nemám právo urobiť so svojím to, čo chcem? Alebo závidíš,* lebo som k nim štedrý?‘*+ 16 Tak budú poslední prví a prví budú poslední.“+

17 Cestou do Jeruzalema vzal Ježiš dvanástich učeníkov nabok a povedal im:+ 18 „Ideme do Jeruzalema a Syn človeka tam bude vydaný hlavným kňazom a znalcom Zákona. Odsúdia ho na smrť+ 19 a vydajú ho ľuďom z iných národov, aby sa mu posmievali, zbičovali ho a pribili na kôl.+ A na tretí deň vstane z mŕtvych.“+

20 Potom k nemu pristúpila Zebedejova+ manželka so svojimi synmi, poklonila sa mu* a chcela ho o niečo poprosiť.+ 21 Spýtal sa jej: „Čo si praješ?“ Odpovedala: „Sľúb mi, že títo moji dvaja synovia sa v tvojom Kráľovstve posadia jeden po tvojej pravici a druhý po tvojej ľavici.“+ 22 Ježiš povedal: „Neviete, o čo prosíte. Môžete piť z pohára, z ktorého mám piť ja?“+ Povedali mu: „Môžeme.“ 23 On im povedal: „Z môjho pohára budete piť,+ ale o tom, kto bude sedieť po mojej pravici a po mojej ľavici, nerozhodujem ja. Tie miesta dostanú tí, ktorých si vybral môj Otec.“+

24 Keď to počuli ostatní desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov.+ 25 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Viete, že vládcovia národov nad ľuďmi panujú a významní muži im dávajú pocítiť svoju moc.+ 26 Medzi vami to tak nesmie byť.+ Kto chce byť medzi vami veľký, musí byť vaším služobníkom,+ 27 a kto chce byť medzi vami prvý, musí byť vaším otrokom.+ 28 Ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil+ a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“+

29 Keď vychádzali z Jericha, nasledoval ho veľký zástup ľudí. 30 Pri ceste sedeli dvaja slepí, a keď počuli, že ide okolo Ježiš, vykríkli: „Pane, Syn Dávidov, zľutuj sa nad nami!“+ 31 Zástup ich okríkol, aby boli ticho, ale oni volali ešte hlasnejšie: „Pane, Syn Dávidov, zľutuj sa nad nami!“ 32 A tak sa Ježiš zastavil, zavolal ich a spýtal sa: „Čo mám pre vás urobiť?“ 33 „Pane, nech sa nám otvoria oči,“ odpovedali. 34 Ježišovi ich prišlo ľúto, dotkol sa ich očí+ a oni hneď začali vidieť a nasledovali ho.

21 Keď sa blížili k Jeruzalemu a prichádzali k Betfage na Olivovom vrchu, Ježiš povedal dvom učeníkom:+ 2 „Choďte do dediny, ktorá je pred vami, a hneď ako do nej vojdete, nájdete priviazanú oslicu a pri nej osliatko. Odviažte ich a priveďte ku mne. 3 Keby niekto niečo namietal, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A on vám ich hneď dovolí vziať.“

4 To sa stalo, aby sa splnili slová proroka: 5 „Povedzte dcére Sionu: ‚Pozri, prichádza k tebe tvoj kráľ,+ je mierny+ a sedí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.‘“+

6 A tak učeníci šli a urobili, čo im Ježiš prikázal.+ 7 A priviedli oslicu s osliatkom, položili na ne svoje plášte a on si na ne sadol.+ 8 Mnohí ľudia zo zástupu rozprestierali svoje plášte na cestu+ a iní odrezávali vetvy stromov a kládli ich pred neho. 9 Zástupy ľudí, ktoré išli pred ním a za ním, volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!+ Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene!+ Zachráň ho, prosíme, ty, ktorý si hore vo výšinách!“+

10 Keď vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch a ľudia sa pýtali: „Kto je to?“ 11 Zástup hovoril: „To je Ježiš, ten prorok+ z Nazareta v Galilei!“

12 Potom Ježiš vstúpil do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tam predávali a kupovali, a poprevracal stoly zmenárnikov a lavice tých, čo predávali holuby.+ 13 Povedal im: „Je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby,‘+ ale vy z neho robíte skrýšu lupičov.“+ 14 V chráme k nemu prichádzali slepí a chromí a on ich uzdravoval.

15 Keď hlavní kňazi a znalci Zákona videli obdivuhodné skutky, ktoré robil, a deti, ktoré v chráme volali: „Zachráň, prosíme, Syna Dávidovho!“,+ nahnevali sa.+ 16 Povedali mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Ježiš im odpovedal: „Áno. Nikdy ste nečítali: ‚Z úst detí a dojčiat si si zaobstaral chválu‘?“+ 17 Potom od nich odišiel, vyšiel z mesta a prenocoval v Betánii.+

18 Keď sa skoro ráno vracal do mesta, vyhladol.+ 19 Pri ceste zazrel figovník, podišiel k nemu, ale okrem listov na ňom nič nenašiel.+ Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“+ A figovník ihneď uschol. 20 Keď to učeníci videli, čudovali sa: „Ako to, že ten figovník hneď uschol?“+ 21 Ježiš im odpovedal: „Uisťujem vás, že keď budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo som urobil s figovníkom, ale ak poviete tomuto vrchu: ‚Zodvihni sa a zrúť sa do mora,‘ stane sa to.+ 22 Ak sa budete modliť s vierou, dostanete všetko, o čo budete prosiť.“+

23 Potom vošiel do chrámu. Kým tam vyučoval, prišli k nemu hlavní kňazi a starší ľudu a spýtali sa: „Akým právom robíš tie veci? Kto ti na to dal oprávnenie?“+ 24 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás niečo spýtam. Ak mi odpoviete, poviem vám, akým právom to robím: 25 Odkiaľ mal Ján poverenie krstiť? Z neba alebo od ľudí?“ Hovorili si medzi sebou: „Ak povieme: ‚Z neba,‘ povie nám: ‚Tak prečo ste mu neuverili?‘+ 26 Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ poštveme proti sebe zástup, lebo všetci považujú Jána za proroka.“ 27 A tak Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ On im povedal: „Ani ja vám nepoviem, akým právom robím tie veci.

28 Čo by ste povedali na toto? Istý človek mal dvoch synov. Šiel k prvému a povedal: ‚Choď dnes pracovať do vinice.‘ 29 Ten odpovedal: ‚Nechce sa mi,‘ no neskôr to oľutoval a šiel. 30 Potom šiel za druhým a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Pôjdem,‘ ale nešiel. 31 Ktorý z týchto dvoch urobil, čo si otec prial?“* „Ten prvý,“ odpovedali. Ježiš im povedal: „Uisťujem vás, že vyberači daní a prostitútky sú k Božiemu Kráľovstvu bližšie než vy.* 32 Lebo Ján vám prišiel ukázať správnu cestu,* no neuverili ste mu. Ale vyberači daní a prostitútky mu uverili.+ Vy ste to videli, ale ani potom ste to neľutovali a neuverili ste mu.

33 Vypočujte si iné podobenstvo: Bol jeden hospodár, ktorý vysadil vinicu,+ oplotil ju, vykopal v nej vínny lis a postavil vežu.+ Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval do cudziny.+ 34 Keď prišiel čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich otrokov, aby prevzali jeho diel úrody. 35 Ale vinohradníci chytili otrokov, jedného zbili, druhého zabili a ďalšieho ukameňovali.+ 36 Poslal ďalších otrokov, viacerých než prvý raz, ale urobili im to isté.+ 37 Nakoniec k nim poslal svojho syna. Povedal: ‚Môjho syna si budú vážiť.‘ 38 Keď vinohradníci uvideli syna, povedali si: ‚To je dedič.+ Poďme, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!‘ 39 Chytili ho, vyhodili z vinice a zabili.+ 40 Keď príde majiteľ vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“ 41 Odpovedali mu: „Pretože sú zlí, usmrtí ich a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu v určenom čase odovzdajú úrodu.“

42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme? ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa stal hlavným uholným kameňom.*+ Pochádza od Jehovu* a je obdivuhodný v našich očiach.‘+ 43 Preto vám hovorím: Božie Kráľovstvo sa vám vezme a dostane ho národ, ktorý prináša jeho ovocie. 44 Kto spadne na ten kameň, doláme sa.+ A na koho ten kameň spadne, toho rozdrví.“+

45 Keď hlavní kňazi a farizeji počuli jeho podobenstvá, uvedomili si, že hovorí o nich.+ 46 Chceli ho chytiť,* ale báli sa ľudí, lebo tí ho považovali za proroka.+

22 Ježiš im znovu hovoril v podobenstvách: 2 „Nebeské Kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý pre svojho syna usporiadal svadobnú hostinu.+ 3 Poslal svojich otrokov, aby zavolali na svadobnú hostinu tých, ktorí dostali pozvanie, ale oni nechceli prísť.+ 4 A tak poslal ďalších otrokov so slovami: ‚Povedzte pozvaným: „Pripravil som jedlo, dal som zabiť býky a vykŕmené zvieratá. Všetko je prichystané. Poďte na svadobnú hostinu.“‘ 5 Ale oni si ich nevšímali a odišli, jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.+ 6 Ostatní pochytali jeho otrokov, napadli ich a zabili.

7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, zabil tých vrahov a ich mesto vypálil.+ 8 Potom povedal svojim otrokom: ‚Svadobná hostina je síce pripravená, ale tí, ktorí boli pozvaní, jej neboli hodní.+ 9 Preto choďte na cesty, ktoré vedú z mesta, a pozvite na hostinu každého, koho nájdete.‘+ 10 Otroci teda šli a zhromaždili všetkých, ktorých našli, dobrých aj zlých. A svadobná sieň sa naplnila hosťami.*

11 Keď sa kráľ prišiel pozrieť na hostí, uvidel človeka, ktorý na sebe nemal svadobný odev. 12 Opýtal sa ho: ‚Priateľ, ako si sa sem dostal bez svadobného odevu?‘ No on sa nezmohol ani na slovo. 13 Nato kráľ povedal svojim sluhom: ‚Zviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plakať a škrípať zubami.‘

14 Lebo je mnoho pozvaných, ale málo vyvolených.“

15 Potom sa farizeji šli poradiť, ako by ho prichytili v reči.+ 16 Poslali k nemu svojich učeníkov spolu s Herodesovými stúpencami,+ aby sa spýtali: „Učiteľ, vieme, že si pravdovravný a učíš o Bohu pravdu a nesnažíš sa na nikoho zapôsobiť, lebo sa nepozeráš na to, kto má aké postavenie. 17 Povedz nám, čo si myslíš: Je správne platiť cisárovi daň* alebo nie?“ 18 No Ježiš vedel, že majú zlé úmysly, a povedal: „Prečo ma skúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi mincu, ktorou sa platí daň.“ Podali mu denár.* 20 Spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ 21 „Cisárov,“ odpovedali. Povedal im: „Splácajte teda cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“+ 22 Keď to počuli, nevedeli, čo na to povedať, a tak sa otočili a odišli.

23 V ten deň za ním prišli saduceji, ktorí hovoria, že neexistuje vzkriesenie,+ a spýtali sa ho:+ 24 „Učiteľ, Mojžiš povedal: ‚Ak nejaký muž zomrie bezdetný, s jeho manželkou sa má oženiť jeho brat a má mu splodiť potomka.‘+ 25 U nás bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel, a keďže nemal potomka, zanechal manželku svojmu bratovi. 26 To isté sa stalo i s druhým a tretím až po siedmeho. 27 Ako posledná zomrela tá žena. 28 Manželkou ktorého z tých siedmich bude pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“

29 Ježiš im odpovedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.+ 30 Pri vzkriesení sa ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.+ 31 Pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, nečítali ste, že Boh povedal: 32 ‚Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakoba‘?+ On nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“+ 33 Keď to zástupy počuli, žasli nad jeho učením.+

34 Keď farizeji počuli, že umlčal saducejov, zišli sa spolu s nimi. 35 Jeden z nich, zbehlý v Zákone, ho chcel vyskúšať, a tak sa ho opýtal: 36 „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najdôležitejšie?“+ 37 On mu povedal: „‚Budeš milovať Jehovu,* svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou* a celou svojou mysľou.‘+ 38 Toto je najdôležitejšie a prvé prikázanie. 39 Druhé je podobné: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého.‘+ 40 Na týchto dvoch prikázaniach stojí celý Zákon a Proroci.“+

41 Keď boli farizeji spolu, Ježiš sa ich spýtal:+ 42 „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ Povedali mu: „Dávidov.“+ 43 Spýtal sa ich: „Ako je potom možné, že Dávid, vedený svätým duchom,+ ho nazýva Pánom, keď hovorí: 44 ‚Jehova* povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov pod tvoje nohy“‘?+ 45 Ak ho teda Dávid nazýva Pánom, ako môže byť Dávidovým synom?“+ 46 Ale nikto mu nedokázal odpovedať ani slovom. A od toho dňa sa ho už viac neodvážili vypytovať.

23 Potom Ježiš prehovoril k zástupom a k svojim učeníkom: 2 „Znalci Zákona a farizeji obsadili Mojžišovo miesto. 3 Robte to, čo vám hovoria, ale nerobte podľa ich skutkov, lebo hovoria, ale sami to nerobia.+ 4 Zväzujú ťažké bremená a kladú ich na plecia ľudí,+ ale sami sa ich nechcú ani prstom dotknúť.+ 5 Všetko, čo robia, robia preto, aby ich ľudia videli.+ Rozširujú svoje puzdrá s úryvkami Písma, ktoré nosia na ochranu,*+ a predlžujú si strapce na odevoch.+ 6 Majú radi čestné miesta na hostinách a predné* sedadlá v synagógach.+ 7 Páči sa im, keď ich ľudia zdravia na trhoviskách a oslovujú ich Rabbi.* 8 Ale vy si nedajte hovoriť Rabbi, lebo máte jedného Učiteľa+ a vy všetci ste bratia. 9 Nikoho na zemi nenazývajte Otcom, lebo máte jedného Otca,+ toho nebeského. 10 Ani sa nedajte oslovovať vodcovia, lebo máte jedného Vodcu, Krista. 11 Ale najväčší* medzi vami bude vaším služobníkom.+ 12 Kto sa povyšuje, bude ponížený,+ a kto sa ponižuje, bude povýšený.+

13 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské Kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate a tým, ktorí by doň chceli vojsť, v tom bránite.+ 14 *––

15 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci!+ Cestujete po mori a po súši, aby ste jedného človeka obrátili na vieru,* a keď sa vám to podarí, urobíte z neho človeka, ktorý si zaslúži gehennu* dvakrát viac ako vy sami.

16 Beda vám, slepí vodcovia!+ Hovoríte: ‚Ak niekto prisahá na chrám, to nič neznamená, ale ak prisahá na chrámové zlato, to je záväzné.‘+ 17 Blázni a slepci! Čo je viac: zlato alebo chrám, ktorý zlato posväcuje? 18 Hovoríte: ‚Ak niekto prisahá na oltár, to nič neznamená, ale ak niekto prisahá na dar, ktorý je na ňom, to je záväzné.‘ 19 Slepci! Čo je viac: dar alebo oltár, ktorý dar posväcuje? 20 Kto prisahá na oltár, neprisahá len naň, ale aj na všetko, čo je na ňom. 21 Kto prisahá na chrám, neprisahá len naň, ale aj na toho, ktorý v ňom býva.+ 22 A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón a na toho, ktorý na ňom sedí.

23 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci! Dávate desiatky z mäty, kôpru či rasce,+ ale prehliadate to, čo je v Zákone dôležitejšie – spravodlivosť,+ milosrdenstvo+ a vernosť. Desiatky sa mali dávať, ale to dôležitejšie sa nemalo prehliadať.+ 24 Slepí vodcovia!+ Komára cedíte,+ ale ťavu prehĺtate!+

25 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci! Čistíte pohár a misu zvonku,+ ale vnútri sú plné chamtivosti*+ a nestriedmosti.+ 26 Slepý farizej, vyčisti najprv vnútro pohára a misy a potom budú čisté aj zvonku.

27 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci!+ Podobáte sa obieleným hrobom,+ ktoré zvonku vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné kostí mŕtvych ľudí a všetkej nečistoty. 28 Tak aj vy sa navonok zdáte spravodliví, ale vnútri ste plní pokrytectva a zla.+

29 Beda vám, znalci Zákona a farizeji, pokrytci!+ Staviate hrobky prorokom a ozdobujete pomníky spravodlivých*+ 30 a hovoríte: ‚Keby sme žili za dní našich predkov, nepripojili by sme sa k nim, keď prelievali krv prorokov.‘ 31 Tak svedčíte sami proti sebe, že ste synmi tých, čo vraždili prorokov.+ 32 Dokončite teda to, čo začali vaši predkovia.

33 Hadi, potomstvo vreteníc,+ ako uniknete odsúdeniu do gehenny?*+ 34 Preto k vám posielam prorokov,+ múdrych mužov a učiteľov.+ Niektorých z nich zabijete+ a pribijete na kôl a niektorých budete bičovať+ v synagógach a prenasledovať+ z mesta do mesta. 35 A tak na vás padne vina za krv všetkých spravodlivých, ktorá bola preliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela+ až po krv Zachariáša, Barachiahovho syna, ktorého ste zavraždili medzi svätyňou a oltárom.+ 36 Verte mi, že táto generácia ponesie vinu za to všetko.

37 Jeruzalem, Jeruzalem! Zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorých k tebe poslal Boh.+ Koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli.+ 38 Preto Boh opúšťa váš dom.*+ 39 Hovorím vám, že odteraz ma už neuvidíte, kým nepoviete: ‚Požehnaný je ten, ktorý prichádza v Jehovovom* mene!‘“+

24 Keď Ježiš odchádzal z chrámu, pristúpili k nemu učeníci a poukázali na chrámové budovy. 2 Povedal im: „Vidíte všetky tie budovy? Uisťujem vás, že tu nezostane kameň na kameni. Všetko bude zbúrané.“+

3 Keď sedel na Olivovom vrchu, učeníci sa ho súkromne spýtali: „Povedz nám: Kedy to bude a čo bude znamením tvojej prítomnosti*+ a záveru tohto usporiadania sveta?“*+

4 Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nikto neoklamal,+ 5 lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: ‚Ja som Kristus,‘ a mnohých oklamú.+ 6 Budete počuť hluk boja a správy o vojnách. No nezľaknite sa. To sa musí diať, ale ešte to nebude koniec.+

7 Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.+ Bude hlad+ a zemetrasenia na jednom mieste za druhým.+ 8 To všetko bude začiatok veľmi ťažkých čias.*

9 Budú vás prenasledovať+ a zabíjať+ a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.+ 10 Mnohí odpadnú od viery a budú sa navzájom zrádzať a nenávidieť. 11 Objaví sa veľa falošných prorokov, ktorí oklamú mnohých.+ 12 A pretože sa bude rozmáhať zlo,* ochladne láska mnohých ľudí. 13 Ale kto vytrvá až do konca, bude zachránený.+ 14 A táto dobrá správa o Kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom+ a potom príde koniec.

15 Preto keď uvidíte, že ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť a o ktorej hovoril prorok Daniel, stojí na svätom mieste+ (nech čitateľ použije dobrý úsudok), 16 potom tí, čo sú v Judei, nech utekajú do hôr.+ 17 Kto bude na streche domu, nech nezostupuje do domu po veci, 18 a kto bude na poli, nech sa nevracia po vrchný odev. 19 Beda tehotným a tým, ktoré budú dojčiť v tých dňoch! 20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sabat, 21 lebo vtedy bude veľké súženie,+ aké nebolo od začiatku sveta až doteraz a aké nikdy viac nebude.+ 22 Keby neboli tie dni skrátené, nikto by sa nezachránil. Ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.+

23 A ak vám niekto povie: ‚Pozrite, tu je Kristus!‘+ alebo ‚Tam je!‘, neverte tomu.+ 24 Lebo sa objavia falošní Kristovia a falošní proroci+ a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby oklamali aj vyvolených, ak to bude možné.+ 25 Vopred vás pred tým varujem. 26 Preto ak vám ľudia povedia: ‚Pozrite, je na pustatine!‘, nechoďte tam. Alebo keď povedia: ‚Je vnútri v dome!‘,* neverte tomu.+ 27 Veď prítomnosť* Syna človeka bude ako blesk, ktorý ožiari celú oblohu, od východu až po západ.+ 28 Kde je mŕtvola, tam sa zhromaždia orly.+

29 Ihneď po súžení, ktoré nastane v tých dňoch, sa zatmie slnko,+ prestane svietiť mesiac, z neba budú padať hviezdy a nebeské moci* budú otrasené.+ 30 Na nebi sa objaví znamenie Syna človeka a všetky národy* zeme budú nariekať*+ a uvidia Syna človeka+ prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.+ 31 A vyšle svojich anjelov so silným zvukom trúbky a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch svetových strán,* od jedného konca nebies až po druhý.+

32 Zoberte si poučenie z figovníka: Keď zmäknú jeho vetvičky a vypučia na nich listy, viete, že je blízko leto.+ 33 Podobne keď to všetko uvidíte, vedzte, že Syn človeka je blízko, pri dverách.+ 34 Uisťujem vás, že táto generácia nepominie, kým sa to všetko nestane. 35 Nebo a zem pominú, ale moje slová rozhodne nepominú.+

36 Ten deň a hodinu nepozná nikto,+ ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.+ 37 Aké boli Noemove dni,+ taká bude aj prítomnosť* Syna človeka.+ 38 Pred potopou ľudia jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu,+ 39 a nevšímali si, čo sa deje, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla.+ Taká bude prítomnosť Syna človeka. 40 Vtedy budú dvaja na poli: jeden bude vzatý a druhý zanechaný. 41 Dve budú mlieť múku: jedna bude vzatá a druhá zanechaná.+ 42 Preto bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.+

43 Jedno je isté: Keby domáci vedel, v ktorú nočnú hodinu* príde zlodej,+ zostal by hore a nedovolil by mu vlámať sa do domu.+ 44 Preto aj vy buďte pripravení,+ lebo Syn človeka príde vtedy,* keď to nebudete čakať.

45 Kto je ten verný a rozvážny* otrok, ktorého jeho pán ustanovil nad svojím služobníctvom,* aby mu dával pokrm v pravý čas?+ 46 Ten otrok bude šťastný, ak jeho pán pri svojom príchode zistí, že to robí.+ 47 Hovorím vám, ustanoví ho nad celým svojím majetkom.

48 Ale keby bol ten otrok zlý a v duchu by si povedal: ‚Môj pán neprichádza,‘+ 49 a začal by biť svojich spoluotrokov a jesť a piť s opilcami, 50 jeho pán príde v deň, keď to nebude čakať, a v hodinu, o ktorej nevie,+ 51 čo najprísnejšie ho potrestá a určí mu miesto s pokrytcami. Tam bude plakať a škrípať zubami.+

25 Nebeské Kráľovstvo sa podobá desiatim pannám, ktoré si vzali lampy+ a vyšli naproti ženíchovi.+ 2 Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych.*+ 3 Tie nerozumné si vzali lampy, ale nevzali si olej. 4 Tie múdre si okrem lámp vzali aj nádobky s olejom. 5 Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. 6 O polnoci bolo počuť krik: ‚Ženích je tu! Vyjdite mu naproti!‘ 7 Vtedy všetky panny vstali a pripravili si lampy.+ 8 Tie nerozumné povedali múdrym: ‚Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.‘ 9 Múdre im odpovedali: ‚Možno by ho nebolo dosť pre nás i pre vás. Choďte radšej k predavačom a kúpte si.‘ 10 Ale keď si ho odišli kúpiť, prišiel ženích. Panny, ktoré boli pripravené, s ním vošli na svadobnú hostinu+ a dvere sa zatvorili. 11 Potom prišli ostatné panny a volali: ‚Pane, pane, otvor nám!‘+ 12 Ale on im odpovedal: ‚Hovorím vám, nepoznám vás.‘

13 Preto bdejte,+ lebo nepoznáte deň ani hodinu.+

14 Kráľovstvo sa podobá aj človeku, ktorý sa chystal na cestu do cudziny. Zavolal si otrokov a zveril im svoj majetok.+ 15 Jednému dal päť talentov,* inému dva, ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností. Potom odcestoval. 16 Ten, ktorý dostal päť talentov, ihneď odišiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17 Rovnako aj ten, ktorý dostal dva, získal ďalšie dva. 18 Ale otrok, ktorý dostal len jeden talent, odišiel a zakopal peniaze* svojho pána do zeme.

19 Po dlhom čase prišiel pán tých otrokov a začal s nimi účtovať.+ 20 Predstúpil ten, ktorý dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: ‚Pane, zveril si mi päť talentov. Pozri, získal som ďalších päť.‘+ 21 Pán mu povedal: ‚Výborne, dobrý a verný otrok! Verne si spravoval málo, preto budeš spravovať mnoho.+ Raduj sa spolu so svojím pánom.‘+ 22 Potom predstúpil ten, ktorý dostal dva talenty, a povedal: ‚Pane, zveril si mi dva talenty. Pozri, získal som ďalšie dva.‘+ 23 Pán mu povedal: ‚Výborne, dobrý a verný otrok! Verne si spravoval málo, preto budeš spravovať mnoho. Raduj sa spolu so svojím pánom.‘

24 Nakoniec predstúpil ten, ktorý dostal jeden talent, a povedal: ‚Pane, vedel som, že si náročný. Žneš, kde si nezasial, a zberáš úrodu, kde si nepracoval.*+ 25 Bál som sa, a tak som odišiel a skryl som tvoj talent v zemi. Tu máš, čo je tvoje.‘ 26 Pán mu odpovedal: ‚Zlý a lenivý otrok! Vedel si, že žnem, kde som nezasial, a zberám úrodu tam, kde som nepracoval.* 27 Mal si uložiť moje peniaze* u bankárov a po príchode by som ich dostal späť aj s úrokom.

28 Preto mu vezmite ten talent a dajte ho tomu, ktorý má desať talentov.+ 29 Lebo každý, kto má, dostane ešte viac a bude mať hojnosť. Ale tomu, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má.+ 30 A toho naničhodného otroka vyhoďte von do tmy. Tam bude plakať a škrípať zubami.‘

31 Keď Syn človeka+ príde vo svojej sláve a všetci anjeli s ním,+ posadí sa na svoj slávny trón. 32 Budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33 Ovce+ postaví po svojej pravici a capov po svojej ľavici.+

34 Vtedy povie kráľ tým po svojej pravici: ‚Poďte, vy, ktorých požehnal môj Otec, prijmite ako dedičstvo Kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od založenia sveta. 35 Lebo keď som bol hladný, dali ste mi jesť, a keď som bol smädný, dali ste mi piť. Bol som na cestách a pohostinne ste ma prijali,+ 36 bol som nahý* a obliekli ste ma.+ Bol som chorý a starali ste sa o mňa. Bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘+ 37 Nato mu spravodliví povedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť alebo smädného a dali sme ti piť?+ 38 Kedy sme ťa videli na cestách a pohostinne sme ťa prijali alebo nahého a obliekli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ 40 Kráľ im odpovie: ‚Hovorím vám, že čokoľvek ste urobili pre najmenšieho* z týchto mojich bratov, urobili ste pre mňa.‘+

41 Potom povie tým po svojej ľavici: ‚Odíďte odo mňa,+ vy prekliati, do večného ohňa+ pripraveného pre Diabla a jeho anjelov.+ 42 Lebo keď som bol hladný, nedali ste mi jesť, a keď som bol smädný, nedali ste mi piť. 43 Bol som na cestách, ale neprijali ste ma pohostinne, bol som nahý, ale neobliekli ste ma, bol som chorý a vo väzení, ale nestarali ste sa o mňa.‘ 44 Nato aj oni povedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo na cestách, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti?‘ 45 Odpovie im: ‚Hovorím vám, že čokoľvek ste neurobili pre najmenšieho* z týchto mojich bratov, neurobili ste ani pre mňa.‘+ 46 Títo odídu do večného zničenia,*+ ale spravodliví do večného života.“+

26 Keď Ježiš dokončil túto reč, povedal svojim učeníkom: 2 „Viete, že o dva dni bude Pesach+ a Syn človeka bude vydaný, aby ho pribili na kôl.“+

3 V tom čase sa hlavní kňazi a starší ľudu zišli na nádvorí domu veľkňaza, ktorý sa volal Kaifáš,+ 4 a hľadali príležitosť,+ ako sa ho úskokom zmocniť* a zabiť ho. 5 Ale hovorili si: „Nie vo sviatok, aby to medzi ľuďmi nevyvolalo rozruch.“

6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona, ktorý bol predtým malomocný,+ 7 a jedol uňho pri stole,* pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobkou drahého vonného oleja a vyliala mu ho na hlavu. 8 Keď to videli učeníci, pohoršovali sa: „Načo také plytvanie? 9 Veď sa to mohlo draho predať a peniaze sa mohli rozdať chudobným.“ 10 Ježiš si to všimol a povedal im: „Prečo tú ženu trápite? Urobila pre mňa dobrý skutok. 11 Veď chudobní tu budú stále,+ ale ja s vami nebudem stále.+ 12 Keď dala vonný olej na moje telo, pripravila ma tým na pohreb.+ 13 Verte mi, kdekoľvek na svete sa bude zvestovať táto dobrá správa, bude sa na pamiatku tejto ženy hovoriť aj o tom, čo urobila.“+

14 Potom jeden z dvanástich, Judáš Iškariotský,+ išiel k hlavným kňazom+ 15 a povedal: „Čo mi dáte, ak vám ho zradím?“+ Sľúbili mu 30 strieborných.+ 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, ako ho zradiť.

17 V prvý deň Sviatku nekvasených chlebov+ prišli učeníci za Ježišom a spýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť pesachovú večeru?“+ 18 Odpovedal: „Choďte do mesta k tomu a tomu a povedzte mu: ‚Učiteľ hovorí: „Môj čas* je blízko. Budem sláviť Pesach so svojimi učeníkmi v tvojom dome.“‘“ 19 Učeníci teda urobili, ako im Ježiš povedal, a pripravili všetko potrebné na Pesach.

20 Keď sa zvečerilo,+ Ježiš bol pri stole s dvanástimi učeníkmi.+ 21 Kým jedli, povedal: „Hovorím vám, jeden z vás ma zradí.“+ 22 Veľmi ich to zarmútilo a jeden po druhom sa ho začali pýtať: „Pane, však to nie som ja?“ 23 Odpovedal: „Zradí ma ten, kto si so mnou namáča chlieb v mise.+ 24 Syn človeka odchádza, ako je o ňom napísané, ale beda+ človeku, ktorý ho zrádza!+ Pre toho by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“+ 25 Judáš, ktorý sa ho chystal zradiť, sa ho spýtal: „Však to nie som ja, Rabbi?“ Ježiš mu povedal: „Poznáš odpoveď.“

26 A keď ďalej jedli, Ježiš vzal chlieb, pomodlil sa,* rozlámal ho+ a dával ho učeníkom so slovami: „Vezmite si a jedzte. To znamená moje telo.“+ 27 Potom vzal pohár, poďakoval Bohu a dal im ho so slovami: „Pite z neho všetci.+ 28 To znamená moju ‚krv+ zmluvy‘,+ ktorá má byť vyliata za mnohých,+ aby im boli odpustené hriechy.+ 29 Ale hovorím vám: Nebudem už piť z plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť nové víno spolu s vami v Kráľovstve svojho Otca.“+ 30 Nakoniec zaspievali chválospevy* a vyšli na Olivový vrch.+

31 Vtedy im Ježiš povedal: „V túto noc ma všetci opustíte,* lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a ovce zo stáda sa rozpŕchnu.‘+ 32 No keď budem vzkriesený, pôjdem do Galiley+ a tam sa stretneme.“ 33 Ale Peter namietol: „Aj keď ťa všetci ostatní opustia, ja ťa nikdy neopustím!“*+ 34 Ježiš mu povedal: „Ver mi, túto noc, skôr ako zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ 35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem.“+ Ostatní učeníci hovorili to isté.

36 Potom Ježiš prišiel s učeníkmi na miesto nazývané Getsemane+ a povedal im: „Posaďte sa tu a ja odídem trochu ďalej a budem sa modliť.“+ 37 Vzal so sebou Petra a dvoch Zebedejových synov. A doľahol naňho smútok a veľký nepokoj.+ 38 Vtedy im povedal: „Som hlboko zarmútený, až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“+ 39 A odišiel kúsok ďalej, padol tvárou k zemi a modlil sa:+ „Môj Otče, nech ma minie tento pohár,+ ak je to možné. Ale nech to nie je tak, ako chcem ja, ale ako chceš ty.“+

40 Vrátil sa k učeníkom a našiel ich spať. Povedal Petrovi: „Nemohli ste so mnou bdieť ani jednu hodinu?+ 41 Bdejte+ a modlite sa,+ aby ste nepodľahli pokušeniu.+ Duch je, pravdaže, dychtivý,* ale telo je slabé.“+ 42 Odišiel druhý raz a modlil sa: „Môj Otče, ak ma tento pohár nemôže minúť a musím ho vypiť, nech sa stane tvoja vôľa.“+ 43 Potom opäť prišiel a našiel ich spať, lebo sa im od únavy zatvárali oči. 44 A tak ich nechal, znovu odišiel a tretí raz sa modlil o to isté. 45 Keď sa vrátil k učeníkom, povedal im: „V takom čase, ako je tento, spíte a odpočívate! Prišiel čas, keď má byť Syn človeka zradený a vydaný do rúk hriešnikov. 46 Vstaňte, poďme. Môj zradca sa blíži.“ 47 Kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním veľký zástup ľudí s mečmi a kyjakmi, ktorých poslali hlavní kňazi a starší ľudu.+

48 Jeho zradca si s nimi dohovoril znamenie: „Je to ten, ktorého pobozkám. Toho zatknite.“ 49 Šiel rovno k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ a nežne ho pobozkal. 50 Ježiš mu povedal: „Prečo si tu?“+ Nato prišli, chytili Ježiša a zatkli ho. 51 Ale jeden z tých, čo boli s Ježišom, siahol po meči, vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho otroka a odsekol mu ucho.+ 52 No Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč späť na miesto.+ Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.+ 53 Alebo si myslíš, že nemôžem poprosiť svojho Otca, aby mi hneď poslal viac ako 12 légií anjelov?+ 54 Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že sa to tak musí stať?“ 55 Vtedy sa Ježiš spýtal zástupu: „Som zločinec, že ste ma prišli zatknúť s mečmi a kyjakmi? Deň čo deň som sedával v chráme a vyučoval+ a nezatkli ste ma.+ 56 Ale to všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo napísali proroci.“+ Potom ho všetci učeníci opustili a utiekli.+

57 Tí, ktorí Ježiša zatkli, ho odviedli k veľkňazovi Kaifášovi,+ kde sa zhromaždili znalci Zákona a starší.+ 58 Ale Peter ho z určitej vzdialenosti nasledoval až na nádvorie veľkňaza. Keď tam vošiel, prisadol si k služobníctvu, aby videl, ako sa to skončí.+

59 Hlavní kňazi a s nimi celý Sanhedrin sa snažili získať proti Ježišovi krivé svedectvo, aby ho mohli usmrtiť.+ 60 Ale nič nenachádzali, hoci predstupovalo mnoho falošných svedkov.+ Nakoniec predstúpili dvaja 61 a hovorili: „Tento muž povedal: ‚Môžem zbúrať Boží chrám a do troch dní ho postaviť.‘“+ 62 Potom vstal veľkňaz a povedal mu: „Nič neodpovedáš? Nepočuješ, z čoho ťa tí ľudia obviňujú?“+ 63 Ale Ježiš mlčal.+ Preto mu veľkňaz povedal: „Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn!“+ 64 Ježiš mu odpovedal: „Sám si to povedal.* Ale hovorím vám, že odteraz uvidíte Syna človeka,+ ako sedí po pravici moci*+ a prichádza na nebeských oblakoch.“+ 65 Nato veľkňaz roztrhol svoj odev a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste počuli rúhanie. 66 Čo si o tom myslíte?“ „Zaslúži si smrť,“ odpovedali.+ 67 Potom mu pľuli do tváre+ a bili ho päsťami.+ Iní ho fackali+ 68 a hovorili: „Kristus, dokáž, že si prorok! Povedz, kto ťa udrel?“

69 Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu jedna slúžka a povedala: „Aj ty si bol s tým Ježišom z Galiley!“+ 70 Ale on to pred všetkými poprel: „Neviem, o čom hovoríš.“ 71 Keď odišiel k bráne, všimla si ho iná slúžka a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským.“+ 72 Znovu to poprel. „Nepoznám toho človeka!“ prisahal. 73 O chvíľu k Petrovi prišli tí, čo tam postávali, a povedali mu: „Určite si jeden z nich. Veď aj tvoje nárečie* ťa prezrádza.“ 74 Nato sa začal zaklínať* a prisahať: „Nepoznám toho človeka!“ Vtom zakikiríkal kohút. 75 V tej chvíli si Peter spomenul na Ježišove slová: „Skôr ako zakikiríka kohút, trikrát ma zaprieš.“+ A vyšiel von a horko plakal.

27 Keď nastalo ráno, všetci hlavní kňazi a starší ľudu sa radili, ako Ježiša usmrtiť.+ 2 Potom ho spútali, odviedli a vydali miestodržiteľovi Pilátovi.+

3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, začalo ho trápiť svedomie. Vrátil 30 strieborných hlavným kňazom a starším+ 4 a povedal: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Oni povedali: „Čo je nás do toho? To je tvoja vec!“ 5 A tak odhodil strieborné peniaze v chráme, odišiel a obesil sa.+ 6 Ale hlavní kňazi vzali tie peniaze a povedali: „Nie je správne dať ich do chrámovej pokladnice, lebo je to cena za krv.“ 7 Poradili sa a kúpili za ne hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8 Preto sa tomu poľu až dodnes hovorí Pole krvi.+ 9 Tak sa splnili slová proroka Jeremiáša: „A vzali 30 strieborných, cenu stanovenú za tohto človeka, cenu, akou ho ohodnotili Izraeliti, 10 a kúpili za ne hrnčiarovo pole, ako mi prikázal Jehova.“*+

11 Ježiša priviedli pred miestodržiteľa a ten sa ho spýtal: „Si kráľom Židov?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“*+ 12 Ale keď ho obviňovali hlavní kňazi a starší, neodpovedal im.+ 13 Pilát sa ho spýtal: „Nepočuješ, z čoho všetkého ťa obviňujú?“ 14 Ale neodpovedal mu ani jediným slovom a to miestodržiteľa veľmi prekvapilo.

15 Pri každom sviatku mal miestodržiteľ vo zvyku prepustiť väzňa, ktorého si vyžiadal zástup.+ 16 V tom čase bol vo väzení známy zločinec, ktorý sa volal Barabáš. 17 Keď sa ľudia zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho chcete, aby som vám prepustil? Barabáša alebo Ježiša, nazývaného Kristus?“ 18 Lebo vedel, že mu ho vydali zo závisti. 19 A keď sedel na sudcovskej stolici, manželka mu odkázala: „Nemaj nič s tým spravodlivým človekom, lebo túto noc som si pre neho vo sne veľa vytrpela.“ 20 Ale hlavní kňazi a starší nahovorili zástup, aby žiadali prepustiť Barabáša+ a usmrtiť Ježiša.+ 21 Miestodržiteľ sa ich znova opýtal: „Ktorého z tých dvoch vám mám prepustiť?“ „Barabáša,“ povedali. 22 „A čo mám urobiť s Ježišom, takzvaným Kristom?“ opýtal sa Pilát. Všetci kričali: „Na kôl s ním!“+ 23 „Prečo? Čo zlé urobil?“ spýtal sa. Ale oni kričali ešte viac: „Na kôl s ním!“+

24 Keď Pilát videl, že to k ničomu nevedie, ba naopak, že narastá pobúrenie, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Nenesiem vinu za krv tohto človeka. Je to vaša vec.“ 25 Nato všetci ľudia povedali: „Jeho krv nech príde na nás a na naše deti.“+ 26 A tak im prepustil Barabáša, ale Ježiša dal zbičovať+ a vydal ho, aby bol pribitý na kôl.+

27 Potom miestodržiteľovi vojaci vzali Ježiša do miestodržiteľského paláca a zvolali k nemu celý vojenský oddiel.+ 28 Vyzliekli ho a prehodili cez neho šarlátový plášť,+ 29 uplietli korunu z tŕnia a nasadili mu ju na hlavu a do pravej ruky mu dali trstinu. Kľakali pred ním a posmievali sa mu slovami: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“* 30 Pľuli naňho,+ vzali mu trstinu a bili ho ňou po hlave. 31 Keď si z neho prestali robiť posmech, vyzliekli mu plášť, obliekli mu jeho vrchný odev a odviedli ho, aby ho pribili na kôl.+

32 Keď vychádzali, stretli istého človeka pôvodom z Kyrény, Šimona, a prinútili ho, aby niesol* jeho mučenícky kôl.*+ 33 A keď prišli na miesto nazývané Golgota, čo znamená „miesto lebky“,+ 34 dali mu piť víno zmiešané so žlčou.*+ Ale keď ho ochutnal, nechcel ho piť. 35 Keď ho pribili na kôl, lósom si rozdelili jeho vrchný odev.+ 36 Potom si posadali a strážili ho. 37 A nad jeho hlavu dali nápis s obvinením: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“+

38 Vedľa neho povesili na kôl dvoch lupičov, jedného napravo a druhého naľavo.+ 39 Tí, čo prechádzali okolo, ho urážali,+ výsmešne krútili hlavou+ 40 a hovorili: „Ty, čo si chcel zbúrať chrám a postaviť ho za tri dni,+ zachráň sa! Ak si Boží syn, zostúp z kola!“*+ 41 Podobne sa mu posmievali aj hlavní kňazi so znalcami Zákona a staršími. Hovorili:+ 42 „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľom Izraela,+ nech teraz zostúpi z kola* a uveríme v neho. 43 Spoliehal sa na Boha, tak nech ho zachráni, ak mu na ňom záleží.+ Veď hovoril: ‚Som Boží Syn.‘“+ 44 Takisto ho urážali aj lupiči, ktorí viseli na koloch vedľa neho.+

45 Napoludnie* padla na celú krajinu tma a trvala až do tretej hodiny popoludní.*+ 46 Asi o tretej Ježiš hlasno zvolal: „Eli, Eli, lama sabachtani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“+ 47 Niektorí okolostojaci povedali: „Volá Eliáša.“+ 48 A jeden z nich hneď pribehol, vzal špongiu, namočil ju do kyslého vína, nastokol ju na trstinu a dával mu piť.+ 49 Ale ostatní povedali: „Nechaj ho! Uvidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“ 50 Ježiš znovu hlasno vykríkol a vydýchol naposledy.*+

51 A opona svätyne+ sa roztrhla na dve časti+ odhora nadol.+ Zem sa triasla a skaly pukali. 52 Otvorili sa hrobky* a mnohé telá svätých, ktorí zomreli,* boli vyzdvihnuté* 53 a mnohí ich videli. (Po jeho vzkriesení ľudia, ktorí prichádzali od hrobiek, vošli do svätého mesta.) 54 Keď dôstojník a vojaci, ktorí s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a to, čo sa dialo, veľmi sa naľakali a povedali: „Naozaj to bol Boží Syn.“+

55 Z diaľky sa pozeralo aj mnoho žien, ktoré sprevádzali Ježiša a slúžili mu, keď odišiel z Galiley.+ 56 Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária (matka Jakuba a Jozesa) a matka Zebedejových synov.+

57 Neskoro popoludní prišiel istý bohatý človek z Arimatie menom Jozef, ktorý sa tiež stal Ježišovým učeníkom.+ 58 Išiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo.+ Pilát prikázal, aby mu ho dali.+ 59 Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého jemného plátna+ 60 a uložil ho do svojej novej hrobky,+ ktorú vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobky privalil veľký kameň a odišiel. 61 Ale Mária Magdaléna a druhá Mária zostali sedieť pred hrobom.+

62 Na druhý deň, deň po príprave na sabat,+ sa hlavní kňazi a farizeji zhromaždili pred Pilátom 63 a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že keď bol ten podvodník ešte nažive, hovoril: ‚Po troch dňoch budem vzkriesený.‘+ 64 Preto prikáž, aby hrob strážili až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli telo+ a nepovedali ľuďom: ‚Vstal z mŕtvych!‘ A posledný podvod by bol horší ako prvý.“ 65 Pilát im povedal: „Tu máte stráž. Choďte a zabezpečte hrob, ako najlepšie viete.“ 66 A tak išli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.

28 Po sabate, na úsvite prvého dňa v týždni sa Mária Magdaléna a druhá Mária prišli pozrieť na hrob.+

2 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Jehovov* anjel, prišiel k hrobke, odvalil kameň a sadol si naň.+ 3 Žiaril ako blesk a jeho odev bol biely ako sneh.+ 4 Keď ho strážcovia videli, roztriasli sa a zmeraveli od strachu.

5 Anjel povedal ženám: „Nebojte sa. Viem, že hľadáte Ježiša, ktorého pribili na kôl.+ 6 Nie je tu, lebo bol vzkriesený, tak ako hovoril.+ Poďte sa pozrieť na miesto, kde ležal. 7 Potom rýchlo choďte a oznámte jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych. Povedzte im: ‚Ide do Galiley,+ tam sa stretnete.‘ Toto je posolstvo, ktoré som vám mal odovzdať.“+

8 So strachom i s veľkou radosťou odišli od hrobky a bežali to oznámiť učeníkom.+ 9 Ježiš ich stretol a povedal: „Zdravím vás!“ Prišli k nemu bližšie, poklonili sa mu* a chytili sa jeho nôh. 10 On im povedal: „Nebojte sa! Choďte a povedzte mojim bratom, aby šli do Galiley. Tam ma uvidia.“

11 Kým boli ženy na ceste, niektorí strážcovia+ išli do mesta a oznámili hlavným kňazom všetko, čo sa stalo. 12 Tí sa stretli so staršími, poradili sa a potom dali vojakom veľkú sumu strieborných peňazí 13 so slovami: „Povedzte ľuďom: ‚V noci, keď sme spali, prišli jeho učeníci a ukradli jeho telo.‘+ 14 Ak sa o tom dopočuje miestodržiteľ, my mu to vysvetlíme,* nerobte si starosti.“ 15 Vojaci si vzali peniaze a urobili tak, ako im povedali. A toto sa rozpráva medzi Židmi až do dnešného dňa.

16 Jedenásti učeníci odišli do Galiley+ na vrch, kde sa mali stretnúť s Ježišom.+ 17 Keď ho uvideli, poklonili sa mu,* ale niektorí mali pochybnosti. 18 Ježiš k nim pristúpil a povedal: „Dostal som všetku moc v nebi a na zemi.+ 19 Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov,+ krstite ich+ v mene Otca a Syna a svätého ducha 20 a učte ich dodržiavať všetko, čo som vám prikázal.+ A ja budem s vami po všetky dni až do konca tohto usporiadania sveta.“*+