Mateo
Jesús ʉ̃i põevare apevʉre ãmecoroicõjemeno
7 Jesús, yópe arĩ, buedejameđa náre cojedeca:
—“Ãmenatamu” arĩ, ãmecorobejarã mʉja apevʉre. Mʉje nópe aru, majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ãmecororĩ, “Ãmenatamu mʉja” acʉyʉme mʉjare. 2 Yópe mʉje ãmecoroiyepe apevʉre, nopedeca mʉjare ãmecorocʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. Nópe mʉje apevʉre jíyepedeca, jícʉyʉme mʉjare Jʉ̃menijicʉ. 3 Ʉrarõ ãmeina teino mʉje cʉvaru, ãmecoroiye jaʉbevʉ apevʉ quĩ́jino ãmeina teivʉre. Nópe đaiye yópe bájebu: Me jã́ivʉbu mʉja mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩe cʉrõre ʉ̃i yacorʉi. Ʉbenita jã́mevʉ mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi. 4 Aru jã́mevʉvacari mʉja ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉi, mʉjecʉre “¿Mi docʉjĩene ĩnaji mi cʉvaede mi yacorʉi?” arĩ bʉojabevʉ mʉja. 5 ¡Jʉjovaivʉtamu mʉja! Mamarʉmʉ ĩjara mʉja mʉje ʉrarõ docʉcʉrõre mʉje yacorʉre. No yóboi mearo jã́ivʉta, ĩjara mʉjecʉ ʉ̃i docʉjĩene ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yacorʉi. 6 Jʉ̃menijicʉi yávaiye pʉeno me bajure coyʉbejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe đaru, yópe põeva ne jíjʉroepebu jiarʉare yavimivare. Jiarʉa méne aru ãmene máre coreóvabeni, copedini cũñaima náre jívʉre. Nopedeca ina põeva ãmena, Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaiyʉbevʉ, ãmeđarãjarama mʉjare diede coyʉrĩduivʉre náre. Aru ji yávaiye méne, pʉeno bojecʉede põevare ne ũmei, buebejarã ina põeva ãmenare, diede jápiarĩ eabevʉre. Nópe đaru, yópe põeva ne dʉvajʉroepebu cʉ̃rajiboa bojecʉrijĩboa perla ãmicʉrijĩboare vã́riva ne jipocai. Nijiboare coreóvabeni, cʉrađaima nijiboare jobo jívʉi. Nopedeca ina põeva ãmena, ji yávaiye méne jápiaiyʉbevʉ, ãmeđarãjarama mʉjare diede bueniduivʉre náre, arĩ buedejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino aipe jẽniaiye jaʉrõre Jʉ̃menijicʉque aru aipe đaiye jaʉrõre apevʉre
(Lc 6.31, 11.9-13; Jn 14.13-14, 15.7, 16, 16.23-24; 1 Jn 3.21-22, 5.14-15)
7 Jesús coyʉrejameđa náre yópe:
—Jẽniare nʉjara Jʉ̃menijicʉque, aru jícʉyʉme mʉje jẽniainore ʉ̃́que. Vore nʉjara ʉ̃́re, aru earãjaramu. Mʉje órejare nʉiyede jedevacobei, Jʉ̃menijicʉ voacacʉyʉme mʉjare. 8 Que baru caivʉ jẽniaivʉ Jʉ̃menijicʉque cʉvama ne jẽniainore. Caivʉ voivʉ eađama ne voimʉre. Aru caivʉ órejaivʉre jedevacobei voaibi náre Jʉ̃menijicʉ, arĩ buedejameđa Jesús.
9 Aru cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejameđa náre:
—¿Mʉja jʉeđocʉvarivʉ, mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare pã́ubore, jíje bárica mʉja ʉ̃́re cʉ̃rabore? 10 ¿Aru mʉjemacʉ ʉ̃i jẽniaru mʉjare moacʉre, jíje bárica mʉja ʉ̃́re ãđare? ¡Que ãmevʉ! 11 Que baru mʉja ãmena méne cʉvaede jíni majiépedeca mʉjemarare, majepacʉ cavarõ mearocacʉ pʉeno méne cʉvaede jíni majibi mʉja jẽniaivʉre ʉ̃́que.
12 ’Que baru đajarã apevʉre yópe mʉje ʉepe đaivʉre mʉjaque me. Nopedeca đaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ põevare ʉ̃i coyʉiye báquede ʉ̃i yávaiyede Moisés bácʉre aru ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre máre, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino jedevacobe quĩ́jicobede
(Lc 13.24)
13 Yópe arĩ, náre buede nʉrejameđa Jesús:
—Ecojarã Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi, yópe mʉje ecoiyepe jedevacobe quĩ́jicobei. Yópe jedevacobe ʉracobepe aru ʉrama maiyójabe ne cuimape, obedivʉ põeva nʉivʉbu, ne bíjarãjiyede toabo cũiméboi. 14 Ʉbenita yópe jedevacobe quĩ́jicobepe aru quĩ́jima maiyójae ne cuima, obebejĩna nʉivʉbu, ne meađarãjiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino maje majinore jocʉcʉa jẽidʉare
(Mt 3.10, 12.33; Lc 3.9, 6.43-44)
15 Cojedeca Jesús buedejameđa náre, ne majinajiyepe ayʉ aipe ãrojarivʉre bueipõevare:
—Me jã́jara ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevape teivʉ, ʉbenina ne buenajiyepe aivʉ borocʉede. Námu yópe ãimara jijecʉrivʉ lobova ãmicʉrivʉpe paivʉ. Ovejavape teni ina lobova ecođama ne yebai, boarã́jivʉ náre. Nopedeca ina borocʉede bueivʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉpe yávađama, ecorãjivʉ mʉje yebai. Ʉbenita ãmeđaiyʉrivʉbu mʉjare mʉje ũmei. 16 Náre coreóvarãjaramu mʉja ne đaiyeque, yópe maje coreóvaiyepe jocʉcʉre dicʉ jẽidʉaque. Miuñʉa jẽmevʉ ʉ́yaiboare. Nopedeca jẽmevʉ higo ãmicʉridʉa miuñʉare. 17 Jocʉcʉ meacʉ cʉvavʉ jẽidʉa mearʉare. Ʉbenita jocʉcʉ ãmecʉ, ãmedʉare cʉvavʉ. 18 Jocʉcʉ meacʉ cʉbevʉ jẽiye ãmene jícʉ. Aru jocʉcʉ ãmecʉ cʉbevʉ jẽiye méne jícʉ. 19 Caiye jocʉcʉa jẽidʉa mearʉa cʉbedu, jiore memeipõecʉ coení jarʉvajebu toaboi. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ ina borocʉede bueivʉre ñájine đacʉyʉme. 20 Nopedeca coreóvarãjaramu mʉja ina borocʉede bueivʉre aru ina yávaiyede jãvene bueivʉre máre ne đaiyeque, arejameđa Jesús.
Jesús ʉ̃i bueino caivʉ ne ecobenajinore Jʉ̃menijicʉi jaboteinore
21 Bedióva buede nʉrejameđa Jesús:
—Caivʉ ina yʉre aivʉ “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenita đabevʉvacari yópe jipacʉ, cavarõ mearocacʉ, ʉ̃i ʉrõpe, ecobenama ʉ̃i jaboteinore. Quévʉra ina ʉ̃i ʉrõpe đaivʉ ecorãjarama nore. 22 Ãnijãravʉ daquijãravʉ baquinóre obedivʉ põeva, yópe arĩ, coyʉrãjarama yʉre: “Mʉ, ñʉje jabocʉ, ñʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaivʉ bácavʉ, aru jarʉvaivʉ bácavʉ abujuvare, aru ʉre põeva ne đarĩ majibede máre đaivʉ bácavʉ mi ãmiái, mi parʉéque”, arãjarama. 23 Dinʉmʉ maquinóre náre coyʉcʉyʉmu yʉ: “Jívʉ ãmevʉ mʉja. ¡Que baru caivʉ mʉja ãmeina teivʉ nʉjara yʉre jocarĩ!” acʉyʉmu, arejameđa Jesús, náre ecoicõjemecʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinore.
Jesús ʉ̃i coyʉino pʉcađãmia cʉ̃ramia đaivʉ bácavʉre
24 Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejameđa náre:
—Ina jápiaivʉ yʉre aru đaivʉ ji cõjeiyepe đaivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine đayʉpe jãjaroi. 25 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Ʉbenita cújibetequemavʉ diñami, jãjaroi núe boje. 26 Ʉbenita ina jápiaivʉvacari yʉre, đabevʉ baru ji cõjeiyepe đaivʉbu yópe ñai cʉ̃ramine đayʉpe jãjamenoi. 27 Ocarĩ, jia yaborĩ, oco eaquemavʉ diñamine. Ʉrarõ japuquemavʉ ũmevʉ. Aru tʉquemavʉ diñami. Ʉrarõ bíjaino matequémavʉ, arĩ buedejameđa Jesús.
Ʉ̃i nópe aiyede, yópe aiyʉcʉ barejaquémavʉ Jesús: Ina đaivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjabenajarama, ʉbenita ina đabevʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe bíjarãjarama.
28 7:28-29 Aru Jesús ʉ̃i bueni bʉojaiyede, ina obedivʉ põeva, ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ ʉrarõ dápiarĩ cuecumarejaimađa, ʉ̃i bueiye boje náre yópe parʉcʉpe ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno. 29 —