Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
ONLINE LIBRARY
Konkani (Romi)
  • BIBLE
  • PROKAXONAM
  • MITTING
  • mwbr19 Janer panam 1-10
  • Janer—Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot

Tunvem vichun kaddla tea vixoi-acher viddeo na.

Sorry, ho viddeo sarko load zaunk na.

  • Janer—Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot
  • Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot—2019
  • Vixoi
  • JANER 7-13
  • JANER 14-20
  • JANER 21-27
  • JANER 28–FEBRER 3
Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot—2019
mwbr19 Janer panam 1-10

Janer—Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustike Pasot Modot

JANER 7-13

DEVACHEA UTRANTLE THEVE | ITIHAS 21-22

“Jehovachi Khuxi Zaum”

(Itihas 21:8-12) Dusrea disa ami bhair sorleanv ani Sezareiak pavleanv. Thoi Xubhvortoman porgottnnara Filipager ravleanv; to tea Satam modlo eklo. 9 Taka char ankvar dhuvo asleo ani hankam Devacho sondex diupacho vorgunn aslo. 10 Ami thoi borech-xe dis ravlea uprant, Agabos nanvacho Judeiantlo ek provadi thoi pavlo. 11 To amche-xim ailo ani Paulucho pottʼtto kaddun tannem aplech hat ani pai bandle; magir to oso uloilo: “Povitr Atmo oxem mhonntta: ‘Hea pottʼtteachea dhoniak Judev Jeruzaleant oxe bandtole ani taka videxianche adhin kortole.’” 12 Hem aikun, ami ani thoisorlea lokan Jerusaleak vochonaka mhonn Paulu kodde vinoti korun maglem.

bt 177-178 ¶15-16

“Jehovachi Khuxi Zaum”

15 Paulu Filipa sangata ravtalo tednam, Agabus nanvachea eka manadik munxan taka bhett dili. Filipachea ghora ektthaim asloleank Agabus ek provadi mhunn khobor asli. Karonn tannem Klaudiusachea razvottke vellar ek vhodd dukoll ieuncho asa mhunn bhakit kelolem. (Itihas 11:27, 28) Thoim aslole lok ghoddie chintunk puro: ‘Agabus kiteak aila kai? To koslo sondex gheun aila kai?’ Te taka polloitale tednam, tannem Paulucho pottʼtto ghetlo. Ho pottʼtto lamb lugottacho aslo, zantunt poixe ani her vostu ghalun benddak bandtale. To pottʼtto Agabasan aplea paiank ani hatak bandlo. Uprant, tannem gombir aslolo sondex dilo: “Povitr Atmo oxem mhonntta: ‘Hea pottʼtteachea dhoniak Judev Jeruzaleant oxe bandtole ani taka videxianche adhin kortole.’”—Itihas 21:11.

16 Tea bhakita udexim Paulu Jersalemant voitolo mhunn khatri zali. Toxench, Judevank porgottlolean te ‘taka videxianche adhin kortole’ mhunn tea bhakita vorvim kollon ailem. Thoim aslolea lokancher hea bhakitacho chodd porinnam zalo. Lukas boroita: “Hem aikun, ami ani thoisorlea lokan Jerusaleak vochonaka mhonn Paulu kodde vinoti korun maglem. Tednam Paulun oso zobab dilo: ‘Oxem roddun ani mhojem kalliz dukhoun, tumi kitem kortat? Hanv zalear, Somia Jezuchea nanva khatir Jeruzaleant bondkhonnint poddunkuch nhoi, punn morunk porian toiar asam.’”—Itihas 21:12, 13.

(Itihas 21:13) Tednam Paulun oso zobab dilo: “Oxem roddun ani mhojem kalliz dukhoun, tumi kitem kortat? Hanv zalear, Somia Jezuchea nanva khatir Jeruzaleant bondkhonnint poddunkuch nhoi, punn morunk porian toiar asam.”

bt 178 ¶17

“Jehovachi Khuxi Zaum”

17 Thoim kitem ghoddttalem tem chintat. Lukas ani her bhav mellon Pauluk vochonaka mhunn sangonk lagle. Thoddim roddonk laglim. Tankam aplea vixim aslolo mog polloun, te aplem “kalliz dukhoitat” mhunn Paulu sangta. Thoddea bhaxantoramnim hea Grek utrank “tannim tache kalliz moddle” mhunn uzar kelam. Toripunn, tacho nichov bodlunk na. Tirant aslolea bhavamnim taka addailo tednam tacho nichov ghott aslo tosoch atam hea bhavamnim vinoti kelear vo dukham golloilear pasun to aplo nichov bodlonk diuncho naslo. Tache bodlek to tankam apnnem thoim vochop kiteak gorjechem tem sangta. Khorench, tannem khub dhir dakhoilo ani tacho nichov khub ghott aslo! Jezu bhaxen Paulun apunn Jerusalemak voitoloch mhunn tharailem. (Heb. 12:2) Paulu dhorma pasot moronk sodhinaslo, punn taka moronk poddlear pasun Jezu Kristacho pattlavdar mhunn morop apleak ek man mhunn tannem lekhlem.

(Itihas 21:14) Amchem aikunk to bilkul kobul zaina mhonn polleun, ami taka somzaupachem soddlem; ami mhollem: “Somiachi khuxi zaum.”

bt 178 ¶18

“Jehovachi Khuxi Zaum”

18 Bhav koxe vagle? Ekach utramnim mhunnttlear, respedan. Amkam vachunk melltta: “Amchem aikunk to bilkul kobul zaina mhonn polleun, ami taka somzaupachem soddlem; ami mhollem: ‘Somiachi [Jehovachi, NW] khuxi zaum.’” (Itihas 21:14) Jerusalemant vochonk Pauluk addaitale tannim aplem aikonkuch zai mhunn Pauluk fors korunk na. Tannim Pauluchem aikolem ani nirnnoi korunk tacheruch soddun dilem. Oxem korunk tankam kotthin zalem, toriastana, tannim ti Jehovachi khuxi mhunn vollkhon, manun ghetli. Paulun vochonk tharailolem tem taka mornnak pavoita aslem. Tacho mog kortolea bhavamnim Pauluk addauncho proitn korunk naslo zalear taka sompem zatolem aslem.   

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Itihas 21:23, 24) Tor ami tuka sangtanv toxem tum kor: Amche modem apnnam vixim angovnn kelle choug dadle hanga asat. 24 Tankam tuje borabor vhor, tanchea sangata tuji xudʼdhi kor ani tannim aple kens tasunk tum poixe farik kor. Tednam tuje vixim tannim aikolam tem sarki fott mhonn ani tunch tujea kornniamnim Somurt samballtai mhonn soglleank kollon ietolem.

bt 184-185 ¶10-12

“Mhoji Rakhonn Korunk Tumche Mukhar Hanvem Atam Kitem Sangchem Asa Tem Chit Diun Aikat”

10 Punn, thoddeank Judevancheo thoddeo riti-rivazeo pallunk boreo distaleo, zoxem Sonvara disa kam korchem nhoi vo thoddea torechem jevonn khaunchem nhoi. Osleo riti-rivazeo pallttoleank Paulun somzun ghetle. (Rom. 14:1-6) Tannem sunote vixim kaide korunk nant. Timotacho bapui Grek aslo dekhun Judevanchea monant kainch dubav ieunche nhoi mhunn Paulun Timotak sunot korunk laili. (Itihas 16:3) Sunot korop vo korchi nhoi ho svotacho nirnnoi aslo. Galasiekarank Paulun sanglem: “Sunot keli vo na keli mhonn porvach na; mhotvachem tem ekuch pritimogache sfurtin aplo vavr korit asa to bhavarth.” (Gal. 5:6) Punn, eklean Somurt pallpak vo Jehovachi maniotai melloun gheunk lagon sunot korop gorjechem mhunn sanglear, to aplo bhavarth ghott na mhunn dakhoita.

11 Tor teo khobro sarkeoch chukicheo aslear pasun, Kristanv zalʼle Judevank tem aikon khont zali. Hea karonnak lagon, zantteamnim Pauluk hem margdorxon dilem: “Tor ami tuka sangtanv toxem tum kor. Amche modem apnnam vixim angovnn kelʼle choug dadle hanga asat. Tankam tuje borabor vhor, tanchea sangata tuji xudʼdhi kor ani tannim aple kens tasunk tum poixe farik kor. Tednam tuje vixim tannim aikolam tem sarki fott mhonn ani tunch tujea kornniamnim Somurt samballtai mhonn soglleank kollon ietolem.”—Itihas 21:23, 24.

12 Paulu aplea vixim sangloleo khobro nhoi punn Kristanv zalʼlea Judevamnim Moizesachi Somurt pallunk dakhoiloli umed khori somosia asli mhunn to sangonk xoktalo. Punn tannem toxem korunk na, Tannem zantteamnim sanglolem tem manun ghetlem karonn toxem kelolean to apunn Devachim totvam moddcho naslo mhunn zannam aslo. Hache poilim tannem oxem boroilolem: “Somurtiche adhin asloleank zoddun gheunche khatir, zorui hanv Somurtichea adhinponnant na, torui Somurtiche adhin aslole porim hanv vaglom.” (1 Kor. 9:20) Hea pavtt, Paulun Jerusalemantlea zantteanchem aikolem ani “somurtiche adhin” zalo. Oxem kelolean tannem amkam sogleank, amkam zai toxem korchea bodlek vhoddilank sohokar diunk ek borem udharonnn dovorlem.—Heb. 13:17.

(Itihas 22:16) Ani atam anink ravchem kiteak? Utth ani Povitr-Snan ghe ani Tachem Nanv gheun tujim patkam dhuun kadd.’

nwtsty obheasachi ttipnni D.I. 22:16

Tachem Nanv gheun tujim patkam dhuun kadd: Eka munxachim patkam fokot taka bautizm ditat tea udka vorvim nhoi, punn Jezuchea nanvan ulo marlolean dhuvun voitat. Hantunt, Jezucher bhavarth dovrop ani to bhavarth Kristi kornneamnim dakhovop mellon asa.—D.I. 10:43; Jak. 2:14, 18.

JANER 14-20

DEVACHEA UTRANTLE THEVE | ITIHAS 23-24

“Sotavpi ani Sorkara Add Vochonk Uksoita Mhunn Arop Ghatle”

(Itihas 23:12) Dis uzvaddtoch, Judevamnim guddmell kelo ani Paulucho jiv kaddlea xivai apunn jevche nant, nhoi mhonn pieunche nant mhonn tannim soput ghetlo.

(Itihas 23:16) Punn Pauluche bhoinnichea putan hi moslot aikoli ani kottant vochun soglli khobor Pauluk sangli.

bt 191 ¶5-6

“Dhirvont zav!”

5 Pauluk sarkea vellar urba mellʼlli. Dusreach disa 40 Judev lokamnim, “guddmell kelo ani Paulucho jiv kaddlea xivai apunn jevche nant, nhoi mhonn pieunche nant mhonn tannim soput ghetlo.” Ho soput gheun tea apostlak marunk tea Judevancho kitlo ghott nichov also tem dison ieta. Tanchi hi ievzonn iexosvi zaina zalear, tacher to ek xirap vo khast mhunn chintlem. (Itihas 23:12-15) Mukhel iadnikanchea ani zantteanchea maniotaie pormonnem, Pauluk Mha-Dhormsobhent topasnni korunk lagon porot haddchi tanchi ievzonn asli. Punn thoim voitana, vatteruch guddmell korpi Pauluk jivexim marunk toiar asle.

6 Pauluchea bhoinnichea putan hea guddmella vixim aikolem ani tannem vochon Pauluk sanglem. Hem aikotoch, Paulun taka Romi xotpoti Klaudius Lisiasak tea vixim sangonk sanglem. (Itihas 23:16-22) Khoreanich, Bible-ant nanv diunk na tea Pauluchea bachea sarkea tornneatteancho Jehova mog korta jim aplea vixim nhoi punn Devachea lokanchem boreponn chintat. Ani Rajeak tenko diunk tim aplea lagim zata tem soglem visvaxiponnan kortat.

(Itihas 24:2) Pauluk bhitor haddlo ani Tertullusan tacher add hea utramnim garannem suru kelem: “Bhov xrextt Feliksa, tuka ani tujea huxar karbharak lagun nirontor xanti ami bhogunk pavleanv. Ani amchea raxttra khatir kelʼleo khub sudharnnio teo tujeach durdorxiponnak lagun amkam favo zaleat. Hea sogtta pasot, sodanch ani soglle kodden, ami tuka bhov abhari asanv,

(Itihas 24:5, 6) Ho monis ek noxtti pidda mhonn amkam gomun ailam. Akʼkhea sonvsarar ximpoddlolea sogllea Judevam modem to bonddai upzoita ani Nazaretanchea pongddacho to mukhel fuddari.’ 6 Devmondir porian bhoxttaunk tannem proitn kele tednam, taka ami dhorlo.

bt 192 ¶10

“Dhirvont Zaiat!”

10 Pauluche aropi Jerusalema thaun ieum porian taka Sezariant aslolea, “Herodin bandlolea razvaddeant” dovorlo. (Itihas 23:35) Panch disam uprant te aile—Mukhel Iadnik Ananias, Tertullus nanvacho vokil ani zantteancho ek zomo. Poilim, Tertullusan Feliksak mosko lavunk ani tacho favor melloun gheunk, Judevam pasot to jem kitem kortalo taka lagon taka vakhannlo. Uprant to sangonk sodhtalo to vixoi uloun, tannem Paulu vixim oxem sanglem: “Ho monis ek noxtti pidda mhonn amkam gomun ailam. Akʼkhea sonvsarar ximpoddlolea sogllea Judevam modem to bonddai upzoita ani Nazaretanchea pongddacho to mukhel fuddari. Devmondir porian bhoxttaunk tannem proitn kele tednam, taka ami dhorlo.” Her Judevamnim, “Tertullusak pallo dilo ani hem soglem khorem mhunn sanglem.” (Itihas 24:5, 6, 9) Tannim Paulucher mornnak favo tosle arop ghatle—sorkara add dusreank uksovpi, bhirankull pongoddacho fuddakar ghevpi, ani devmondir boxttavpi.

(Itihas 24:10-21) Paulun uloum-ieta mhonn razpalan khunna keli tednam, tannem mhollem: “Khub vorsam thaun hea raxttracher monsubidaracho odhikar tum choloit ailai mhonn hanv zannom, dekhun tuje mukhar visvasan mhozo khottlo manddtam. 11 Bara dis zaunk nant, Devak bhozunk hanv Jeruzaleak gellom, ani Devmondirant vo devsthanamnim vo Xarant konnachech kodde vad-vivad kortana vo lokak khubddaitana hanv tankam sampddonk na: hem sogott tujean ruzu korum-ieta; 12 Bara dis zaunk nant, Devak bhozunk hanv Jeruzaleak gelʼlom, ani Devmondirant vo devsthanamnim vo Xarant konnachech kodde vad-vivad kortana vo lokak khubddaitana hanv tankam sampddonk na: hem sogott tujean ruzu korum-ieta. 13 Mhojer atam thaptat tea guneanvanche legun tuka purave diunk te xokonant. 14 Punn ek mat khorem mhaka sangchem asa: Xastracher virodhi pokx mhonn te sangtat te Vattecho pattlav korun amchea purvozanchea Devak hanv bhoztam. Somurtint ani provadianchea pustokamnim boroun dovorlolem asa tem sogllem hanv sotmantam. 15 Ani borea toxench vaitt monxanchem punorjivontponn astolem mhonn tanche bhaxen hanv Devacher bhorvanso dovortam. 16 Hea pasot Deva ani monxam mukhar sodanch nitoll ontoskornnan bhonvunk hanv bharim vavurtam. 17 Atam khub vorsamnim mhoje porjek dhormdanam diunk ani iodn bhettounk hanv ailʼlo. 18 Hench hanv kortalom tednam, hanv tankam Devmondirant mellʼllom; mhoji xuddhi hanvem kelʼli; mhoje bhonvtim konn lok naslo ani kosloch gollboll zaunk naslo 19 Aziechea prantantle kai Judev thoi asle. Tankam mhojer kitem-i aslem zalear, tech hanga tuje mukhar mhojer arop ghalunk asche asle. 20 Hanv Mha-Dhormsobhe mukhar aslom tednam, mhoje vixim koslo guneanv tankam mellʼlla zalear, hanga hajir asat tannim sangchem, 21 Tanche modem aslom tednam, bob marun hem mat hanvem mhollem: ‘Melʼlim monxam punorjivont zatolim mhonn hanv sotmantam dekhun, aiz tumi mhoji nit kortat!’”

bt 193-194 ¶13-14

“Dhirvont Zaiat!”

13 Amche bhoktek lagon amkam kednam-i, sorkari odhikaream fuddem vhelim ani amcher chukiche arop ghalun zoxem, sorkara add vochonk uksovpi, hinvsa korunk lokank uksovpi vo ek “bhirankull pongddache” lok mhunn sanglem zalear ami kitem korunk zata tea vixim Paulun amkam ek borem udharonn dovorlem. To Tertullusa bhaxen razpalak mosko lavun ulounk na. Paulu xant ravlo ani manan vaglo. Xanneponnan, to spoxtt ritin ani visvaxiponnim sot uloilo. Paulun devmondir boxttailem mhunn arop ghatlole “Azieachea prantantle” Judev thoim hajir nasle mhunn tannem sanglem. Kaidea pormonnem te Paulu fuddem ieunk zai asle ani tannim ghatlole arop aikonk taka sondhi mellonk zai asli.—Itihas 24:18, 19.

14 Chodd mhotvachem mhunnttlear, Paulu aplea patienne vixim govai diunk fatti soronk na. Tannem dhiran aplea punorjivontponnache patienne vixim portun sanglem, jea vixim to adim Mha-Dhormsobhe mukhar uloilʼlo tednam gondoll zalʼlo. (Itihas 23:6-10) Govai ditana, Paulun punorjivontponnachea bhorvonxea vixim zor dilo. Kiteak? Karonn tache virodhi manun ghenaslolea vixoi-a vixim mhunnche, Jezu vixim ani Jezuchea punorjivontponnam vixim to sakx ditalo. (Itihas 26:6-8, 22, 23) Hoi, ho vixoi punorjivontponnam vixim aslo, anik bariksannen sangchem mhunnttlear, Jezuchea ani tachea jivontponnachea patienne vixim. Tea vellar chodd bhasabhas zaupi vixoi hoch aslo.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Itihas 23:6) Tanche modem ek pokx Sadukicho ani dusro Farizevancho aslo mhunn zanno zaun, paulun Mha-Dhormsobhent mhollem: “Bhavamno, hanv ek Farizev, Farizevancho put hanv. Melʼlim monxam punorjivont zatat mhonn hanv bhorvanso dhortam dekhun, mhoji aiz zhoddti zata.”

nwtsty obheasachi ttipnni D.I. 23:6

hanv ek Farizev: Thoim hajir aslole thodde zann Pauluk vollkhotale. (D.I. 22:5) Paulun apunn ek Farizevancho put mhunnttlem tednam to aplea modem ani thoim hajir asloleam modem aslole riti-rivazam vixim sangtalo. To apli khotti vollokh dita mhunn te lok somzonk nant, karonn Mha-Dhormsobhechea Farizevank to ek urbhevont Kristanv zalolo mhunn khobor asli. Punn hea vellar, Paulun eka karonnak lagon oxem sanglem astolem. Tannem apunn Saduki nhoi punn Farizev mhunn sanglem karonn Farizev punorjivontponnacher visvas dovortale. To ani toxench thoim hajir aslole Farizev mantale tea eka patiennecher uloun, tannem aplem ulovop fuddem vhelem. Hea mudʼdeacher uloilear, Mha-Dhormsobhentle thodde aplem ghoddie aikon ghetole mhunn tannem ho upai apnnailo astolo. Ani tantunt to iexosvi zalo. (D.I. 23:7-9) Hanga D.I. 23:6-ant Paulu jem uloilʼlo, ani uprant Raza Agripa fuddlean aplea vixim sangtana to jem uloilʼlo tim utram zullttat. (D.I. 26:5) Paulu Romant astana, Filipintlea Kristanvank boroilem tednam, poilo apunn ek Farizev aslo mhunn to sangta. (Filp. 3:5) Poilim Farizev aslolea her Kristanvam vixim D.I. 15:5-ant kitem mhunnttlam tem pasun pollovop mhotvachem asa.— D.I. 15:5 obheasachi ttipnni polloi.

(Itihas 24:24) Thoddea disam uprant, Feliks aple baile Drusilechea sangata ailo. Ti ek Judev bail asli. Tannem Pauluk apounk lailo ani Jezu Kristacher bhavartha vixim Paulu uloilo tem tannem aikolem.

(Itihas 24:27) Don vorsam somplea uprant, Feliksache svater Porsius Festus ailo. Judevank manunk sodtalo dekhun, tannem Pauluk bondkhonnintuch dovorlo.

nwtsty obheasachi ttipnni D.I. 24:24

Drusila: D.I. 12:1-ant sanglolea Herod Agripa I-ache tisri ani nimnni dhuv asli. Ti 38 K.X. vorsa zolmoli. Agripa II ticho bhav ani Bernis tichi bhoinn asli. (D.I. 25:13 obheasachi ttipnni polloi and Utravoll, “Herod” polloi.) Feliks xotpoti ticho dusro ghov aslo. Ti poilim Siriecho Raza Azizus-a lagim kazar zalʼli zo Emesa xarantlo aslo. Punn tinnem taka divors dilo ani 54 K.X. vorsa, 16 vorsache piraier ti Feliksa lagim kazar zali. Feliksa fudddem Paulu “promannik jivitachi chal, apdomavnni ani ieunchi asa ti zhoddti” hea vixim uloilo tednam Drusila thoim aslem. (D.I. 24:25) Feliksache svater Festus xotpoti ailo tednam, Feliks “Judevank manunk sodtalo” vo tanche thaun apunn favor zhoddunk sodhtalo dekhun tannem Pauluk bondkhonnintuch dovorlo. Hem tannem, Judev aslole aple tornnatte bailek khuxal korunk kelem astolem mhunn thoddim mhunnttat.—D.I. 24:27.

JANER 21-27

DEVACHEA UTRANTLE THEVE | ITIHAS 25-26

“Paulu Somraza Fuddem Apli Kes Manddtta ani Uprant Raza Herod Agripak Sakx Dita”

(Itihas 25:11) Hanv khoro guneanvkar zalear, vo moronn favo toslo koslo-i opradh hanvem kela zalear, hanv morunk fattim sorona. Mhojer thaptat tea aropamnim sot na zalear, fokot tankam manche pasot konnacheanuch mhaka tanche adhin korum nozo. Hanv Somrazacho nirnnoi magtam!”

bt 198 ¶6

“Hanv Somrazacho Nirnnoi Magtam!”

6 Judevachem aikon Festus, Pauluk mornnachea dokheant ghalta aslo. Toxem zaunchea poilim, Paulun aplo Romi nagrikponnacho hokʼk uzar kelo. Tannem Festusak mhunnttlem: “Somrazachea fuddeant hanv ubo ravtam, thoi ki mhoji nit zaunk zai. Judevank hanvem koslench vaitt korun na mhonn tum borem zannoi. . . . Hanv Somrazacho nirnnoi magtam!” Ek pavtt kes manddloli ti portun gheunk zaina asli. Hea vixim zor diun Festusan mhunnttlem: “Tunvem Somrazacho nirnnoi maglai, tor Somraza fuddeant tum ubo ravtoloi.” (Itihas 25:10-12) Unch stanar aslolea kaideachea odhikaream fuddem apli kes manddun, Paulun aiz Kristanvank ek bori dekh dovorlea. Virodhi “kaideachea nanvan onit kortat” tednam Jehovache Sakxi bore khobrechi govai diunk kaideant asloleo suvida uzar kortat.—St. 94:20.

(Itihas 26:1-3) Agripan Pauluk mhollem: “Tuji rakhonn korunk tujean atam uloum-ieta.” Tednam, aplo hat soddun, Paulu apnna khatir ulounk laglo: 2 “Judev mhojer arop ghaltat tancher add az tuje mukhar, Agripa Raza, mhoji rakhonn korunk mhaka darzonnem mhonn hanv somzotam, 3 Kiteak Judevancheo chali ani tanche vad-vivad tum ekdom boro vollkhotai; tea pasot mhojem sonsnnikaien aik mhonn hanv tuje lagim prarthun magtam.

bt 198-201 ¶10-16

“Hanv Somrazacho Nirnnoi Magtam!”

10 Raza Agripa apli kes aikon gheunk toiar zalo mhunn Paulun taka man diun tache upkar attoile ani Judevanchea riti-rivazanchi ani kestanvanchi taka bori vollokh asa mhunn tachi toknnai keli. Uprant, to aplea adlea jivita vixim sangonk laglo: “Amchea dhormachea soglleam poros odik khor pokxa pormannem ek Farizev koso hanv jielom.” (Itihas 26:5) Paulu Farizev aslo tednam to Mesiasachea ienneachi vatt polloitalo. Atam to ek Kristanv zaun, ieuncho aslo to Mesias Jezuch mhunn dhiran vollokh dita. Pauluche ani tachea aropeanche patiennek lagon tea disa tachi topasnni zali. Ti patienni mhunnttlear, Devan tanchea purvozank kelʼli bhasaunni purnn kortolo mhunn aslolo bhorvonso. Paulu hea toren uloilo mhunn, Agripak aikonk anik chodd umed aili.

11 Adim Kristanvank Paulun jea toren koxtt dilole, te ugddasak haddun to oxem mhunntta: “Nazaretkara Jezuchea nanvacher add zata titlem zhuzunk mhozo kaido mhonn hanv ekdam somzotalom . . . Tancher [Kristachea pattlavdaracher] mhozo rag itlo pettlolo ki porkea nogramnim porian hanv tanchea pallank laglolom.” (Itihas 26:9-11) Paulu hanga vaddoun-choddoun uloinaslo. Tannem Kristanvank dilolea piddapidde vixim zaitea lokank khobor asli. (Gal. 1:13, 23) ‘Oslo munis koso bodolʼlo kai?’ mhunn ghoddie Agripan chintlem astolem.

12 Pauluchea fuddlea utramnim hacho zobab melltta: “Oso ek pavtt mukhel iadnikancho odhikar ani rojia gheun, hanv Damaskak vetalom. Ani donparchea vellar, hanv mhoje vatten choltana, Bhov-xrextt Raza, suria poros loklokit sorgar thaun ek uzvadd hanvem pollelo; mhoje ani mhojea sangatianche bhonvtonnim to jhigjhiglo. Ami soglle zomnir xevttoleanv; tednam hanvem ek tallo aikolo, to mhoje kodde Hebrev bhaxen oxem uloilo: ‘Saulu, Saulu, kiteak mhonn tum Mhaka piddapidd ditai? Eka kantteacher khontt marun tunch dukhovtai.’ Hanvem vicharlem: ‘Tum konn Saiba? Somian zobab dilo: Hanv Jezu, ani Mhakach tum piddapidd ditai.’”— Itihas 26:12-15.

13 Hi vegllich torechi ghoddnni zaunchea poilim, Paulu eke ritin ‘kantteacher khontt martalo.’ Zoxem, ek vojem ukolpi zonvar, taka domsaunk uzar kortat tea boddiecher bexttench khontt marta zalear apleakuch ghavo korta, teach bhaxen Paulu Devachea khuxe add vochon Deva sangata apli ixttagot piddʼddear korun apleakuch ghavo korun ghetalo. Portun jivont zalea uprant, Jezu Pauluk Damaskachea rostear dixtti poddon, promannik punn chukichem chintop aslolea hea munxak sarke toren chintunk modot keli.—Juanv 16:1, 2.

14 Paulun khoreanich aplea jivitant vhoddle bodlav kele. Agripa lagim uloitana tannem oxem sanglem: “Hea sorginchea dorxonak pallo dinastana mhojean ravunk zaina zalem Dekhun, poilim Damaskachea lokak, uprant Jeruzaleant ravtoleank ani Judeiachea akʼkhea prantachea lokak, ani toxench videxiank hanv ho sondex porgottunk laglom. Tannim jivit bodolchem ani Deva-xim portun ieunchem ani bodolʼlolea jivitachim purtim kamam korchim mhonn hanv tankam updes ditalom.” (Itihas 26:19, 20) Jezu Kristan Pauluk donparchea vellar dorxonant sangloleo adnea to zaitim vorsam pallit ravlo. Tacho porinnam kitem zalo? Paulun bori khobor porgottloli tannim aplem onoitik jivit ani broxtt kornneo soddun diun poschatap kelo ani tim Deva lagim sorlim. Tosle lok, kaideak man dita tosle bore nagrik zaunk pavle.

15 Pauluchea porgottnne udexim zalolea hea boreponnacho, Judev virodheank kainch poddon vochonk na. Paulun mhunttlem: “Hea pasot Judevamnim mhaka Devmondirant dhorlo ani te mhozo jiv kaddunk sodtale. Punn Devacho adar mhaka favo zalʼlean, aiz porian lhanank toxem vhoddank hanv sakxi di-it asam.”—Itihas 26:21, 22.

16 Ami khorim Kristanv zalolean amchea bhavarta vixim ami “zobab diunk sodanch toiar” asonk zai. (1 Ped. 3:15) Amche patienne vixim ami neai korpeam lagim ani odhikaream lagim uloitat tednam ami Paulu jea toren Agripa ani Festusa lagim uloilo tachi dekh gheunk zata. Bible-antlim sotam amchea, toxench amcho sondex aikotat tanchea jivitant koxim boreak poddleant tem ami neai korpeank ani odhikareank respedan sangonk zata. Oxe toren, te-ui ghoddie sot zannam zaunchi itsa dakhounk xoktat.

(Itihas 26:28) Agripan Pauluk mhollem: Thoddea bhitor tum mhaka Kristanv kortoloi mhonn dista tuka? Paulun zobab dilo.”

bt 202 ¶18

“Hanv Somrazacho Nirnnoi Magtam!”

18 Punn Razpala pasot Paulucho zobab toiar aslo: “Bhov-xrextt Festusa, hanv piso zaunk na, punn sot tem uloitam, okʼkolechim utram mhojim. Kiteak raza heo vostu boro zanno ani dekhun sogllea visvasan hanv tache lagim uloitam. . . Agripa Raza, provadiancher tum bhavarth dovortai? Tum dovortai mhonn hanv zannom.” Agripan zobab dilo: “Thoddea bhitor tum mhaka Kristanv kortoloi.” (Itihas 26:25-28) Him utram khorim asum vo nasum, punn Paulun dilolea sakxe udexim razacher boroch porinnam zalo mhunnn dakhoun dita.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Itihas 26:14) Ami soglle zomnir xevttoleanv; tednam hanvem ek tallo aikolo, to mhoje kodde Hebrev bhaxen oxem uloilo: ‘Saulu, Saulu, kiteak mhonn tum Mhaka piddapidd ditai? Eka kantteacher khontt marun tunch dukhovtai.

nwtsty obheasachi ttipnni D.I. 26:14

kantteacher khontt marun: Hea zonvarak fuddem vhoronk vo ambuddpak uzar kortat tosli ek pont asloli boddi. (Fudd. 3:31) “Kantteacher khontt marop,” hi ek mhonnʼnni zaun asa ji Grek pustokamnim vachunk mellttali. Hi mhunnʼnni eka hottʼtti boilachea adarit kaddlea, zo aplea cholovpea add vochon domso diunk uzar korta tea boddier khontt marta, ani apleakuch dukhoun gheta. Kristanv zaunchea poilim, Saulu pasun osoch vaglo. Jehova Dev modot kortalo tea Jezuchea pattlavdaram add zhogddon Paulun apleakuch gombhir ritin dukhoilo. (D.I. 5:38, 39; 1Tim. 1:13, 14 sor kor.) Up. 12:11-ant ‘khuntti’ vo kantto him utram eke ritin eka xannea munxachea utrank sor keleam, jim ekleak solʼlo pallunk prerit korta.

nwt utravoll

Kantto. Eka zonvarak ambuddpak xetkar uzar korta tosli ek pont asloli boddi. Kantto hem utor, eka xannea munxachea utrank sor kelam, jem ekleak xanneponnacho solʼlo pallunk prerit korta. “Kantteacher khontt marop” him utram eka hottʼtti boilachea adarit kaddlea, zo aplea cholovpea add vochon domso diunk uzar korta tea boddier khontt marta, ani apleakuch dukhoun gheta.—D.I. 26:14; Fudd. 3:31.

(Itihas 26:27) Agripa Raza, provadiancher tum bhavarth dovortai? Tum dovortai mhonn hanv zannom.”

w03 11/15 16-17 ¶14

Rajeacho Sondex Manun Gheunk Dusreank Modot Korat

14 Agripa ek Judev mhunn Paulu zannam aslo. Judev dhorma vixim taka bori zannvai asli tem monant dovrun Paulun, aplea porgottnnent apnnem ‘provadiamnim sanglolem ani khud Moizesan ghoddttolem mhonn sanglolem, tache bhair apnnen kainch sangonk na’ mhunn sangon Mesiasachea mornna vixim ani punorjivontponna vixim bhasabhas keli. (Itihas 26:22, 23) Paulun Agripak polloun oxem vicharlem: “Agripa Raza, provadiancher tum bhavarth dovortai?” Hea prosnancho zobab diunk Agripak kotthin zalem. Tannem apunn provadiank nakarta mhunn sanglem zalear taka Judev dhorm pallpi mhunn aslolem nanv to hogddaita aslo. Punn, zor tannem Paulun sanglolem tem manun ghetlem zalear to tea apostlachea vatten asa mhunn sogleanchea fuddem to dakhoun dita aslo ani dusrim taka ek Kristanv mhunn tharaitolim aslim. Paulu zannvaien apnnench vicharlolea prosnacho zobab dita: “Tum dovortai mhonn hanv zannom.” Hem aikon Agripan kitem mhunnttlem? Tannem mhunttlem: “Thoddea bhitor tum mhaka Kristanv kortoloi.” (Itihas 26:27, 28) Agripa Kristanv zaunk na tem khorem, punn Paulun dilolea sondexak lagon to tea vixim thoddem tori chintunk pavlo astolo.—Hebrevank 4:12.

JANER 28–FEBRER 3

DEVACHEA UTRANTLE THEVE | ITIHAS 27-28

“Paulu Tarvacher Romak Voita”

(Itihas 27:23, 24) Jea Devacho hanv bhokt ani Zachi hanv seva kortam, Tachea dutan kal rati mhaka dixtti poddun sanglem: 24  ‘Paulu, bhieum naka, Somraza fuddean tum ubo ravunk zai. Tuje borabor poinn kortolea soglleancho jiv Devan tuje pasot vhodde korunnaien samballʼlla.’

bt 208 ¶15

“Konnacheach Jivacho Ibadd Zauncho Na”

15 Paulun ghoddie tarvacher aslolea zaiteank ‘Devan. . . kelʼle bhasaunne’ vixim porgottlem astolem. (Itihas 26:6; Kol. 1:5) Ani atam, tarum moddchem aslem tednam, salvar zaunchea bhorvonxa vixim sangonk taka anik dhir mellʼllo. Tannem mhunnttlem: “Tachea dutan kal rati mhaka dixtti poddun sanglem Paulu, bhieum naka, Somraza fuddean tum ubo ravunk zai. Tuje borabor poinn kortolea soglleancho jiv Devan tuje pasot vhodde korunnaien samballʼlla.” Paulun tankam urba diun mhunnttlem: “Tor, ixttamno, kalliz ghott dhorat, mhaka sanglam toxem zatolem mhonn mhaka Devacher bhavarth asa. Punn ami eka zunvear poddche asanv.”—Itihas 27:23-26.

(Itihas 28:1, 2) Ami surokxit suttlea uprant hea zunveachem nanv Malta mhonn amkam gomun ailem. 2 Tea ganvchea lokan amkam khub moipas dakhoilo. Paus poddtalo ani hinv khatalem dekhun, tannim ek agttem pettoilem ani tache bhonvtonnim amkam soglleank soniman kelo.

bt 209 ¶18

“Konnacheach Jivacho Ibadd Zauncho Na”

18 Tarva voile salvar zalʼle lok Sicily-chea dokxinn vatten aslolea Malta zunvear pavle. (“Malta—Where?” hem boks polloi.) Veglli bhas ulovpi zunvea voilea lokamnim “khub moipas dakhoilo.” (Itihas 28:2) Udkant akʼkhe bhizon, koddkoddun ailolea hea porki lokank gormi diunk tannim uzo toiar kelo. Tea ujea vorvim, hinv ani paus aslear pasun tankam gormi mellʼlli. Tea uprant ek vizmit pasun zalem.

bt 210 ¶21

“Konnacheach Jivacho Ibadd Zauncho Na”

21 Malta-nt Publius nanvancho ek poixekar bhattkar jietalo. Thoim to ek fuddakar gheupi Romi odhikari aslo astolo. Malta-nt mellʼllolea, don kantun boroilolea borounneacher hea munxachi podvi asli tich uzar korun Lukasan taka ‘zunveacho mukhel munis’ mhunnttlo. Tin dis tannem Paulucho ani tachea sangateancho poramos kelo. Punn Publiusacho bapui duent poddlo. Portun, Lukas tea duentachi poristhiti koxi asli tachi sarki mahiti dita. To munis ‘zoran foddfoddtalo ani taka rogtachi bhairi zali’ mhunn tannem sanglem. Paulun magnnem korun tacher aple hat dovorle ani taka boro kelo. Hem vizmit polloun tea ganvche lok duent aslolea her lokank Paulu-xim gheun aile ani tannim taka ani tachea vangddeank gorjecheo vostu pasun haddun dileo.—Itihas 28:7-10, NW.

(Itihas 28:16, 17) Ami Romak pavtoch eka khasgi ghorant ravunk Pauluk rojia mellʼlli ani taka rakhunk ek soinik dovorlo. 17 Tin disam uprant, tannem Judevanchea fuddariank apoile. Te ektthai zatoch tannem tankam mhollem: “Bhavamno, amchea lokacher ani amchea purvozanchea chalim-ritincher add hanvem kaich korunk na, tori Jeruzaleant mhaka koidi kelo ani Romkaranchea hatant ghalo.

bt 213 ¶10

“Sompurnn Sakx Divop”

10 Provas kortalo to zomo xevttak Romak pavlo tednam, “eka khasgi ghorant ravunk Pauluk rojia mellʼlli ani taka rakhunk ek soinik dovorlo.” (Itihas 28:16) Titli khor bondkonn favo nasli tea koideamnim pollun voichem nhoi mhunn koideak ani soinikak ek sankllen bandtale. Tori astana, Paulu Rajeacho porgottnnar aslo dekhun ek sanklli tachem tondd bond korunk xokonasli. Takach lagon provasa thaun ieun tin dis visov ghetlea uprant, tannem Romant ravtolea Judevanchea mukhel munxank apli vollokh diunk ani sakx diunk apoun haddle.

Bible-ant Motiam Sodhum-ia

(Itihas 27:9) Oxem amcho khub vell ibaddon gelʼlo, ani tarvar bosun poinn korop hea kallar surokxit nhoi aslem, kiteak patkanchem bhogsonnem zoddche khatir bhettoilʼlo Judevancho upas porian bollandlolo: voros itlem fuddem pavlolem. Dekhun Paulun tankam oxe xiddkaile

nwtsty obheasachi ttipnni D.I. 27:9

Judevancho upas: Vo “xorod kallacho upas.” Mullavo orth, “upas.” “Upas” hea utrak uzar kelolem Grek utor Moizesachea Kaideant sanglolea ekuch upasa vixim sangta. Dor vorsa, ho upas Patkanchea Farikponnachea Disa kortale, zaka Yom Kippur oxem-i mhunnttale. (Hebrev, yohm hak·kip·pu·rimʹ, “dhampache dis”). (Lev. 16:29-31; 23:26-32; Lok. 29:7; “Day of Atonement” Utravoll polloi.) Levi-Xastr 16:29-ant, Patkanchea Farikponnachea Disa sombondit “upas korcho” hea utrank uzar kelolea Hebrev utrancho orth veg-veglle ritin apnnankuch nakarop zaun asa. Nakarop hantunt chodd korun upas korop mellon aslem. Patkancho Farikponnacho Dis Setembrachea xevottak vo Otumbrachea survatek ietalo.

(Itihas 28:11) Tin mhoineam uprant, ami eka tarvar choddleanv; hem tarum tea zunvear hinvallo sartalem; tem Aleksandriechem aslem ani tacher asli “Zonvllea Devanchi” khunna.

nwtsty obheasachi ttipnni D.I. 28:11

Zonvllea Devanchi: Grek ani Romi kanneam pormonnem, “Zonvlle Dev” vo “Zeusache put,” (Grek, Di·oʹskou·roi) Castor ani Pollux asle, je Zeus devache (Jupiter) ani Spartan Ranni Ledache zonvlle put asle. Lok tankam udkacher provas kortoleank surokxa diupi mhunn pasun mantale. Tarvache fuddle vatten aslolea akara vixim diloli bariksannechi mahiti, hi ghoddnni khorench ghoddttana polloilea tea munxan boroilea mhunn dakhounk ho anik ek puravo zaun asa.

    Konkani Prokaxonam (1972-2025)
    Log Out
    Log In
    • Konkani (Romi)
    • Dhadd
    • Preferences
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Terms of Use
    • Privacy Policy
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Dhadd